Aj chlieb náš každodenný obsahuje chémiu. Emulgátory podporujú spracovanie cesta, fosfáty sa starajú o kyprosť, farbivá mu dodajú imidž celozrnného tmavého a zdravého výrobku. Ak si chcete byť istí, že kupujete naozaj celozrnný chlieb či pečivo, všímajte si jeho štruktúru a nie na farbu. ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Keby sme zhromaždili, čo všetko zjeme za život, bola by to riadna kopa jedla– asi 50 až 80 tonová. Ročne spolu s ňou si odjeme tri až päť kilogramov potravinových prídavných látok – tzv. éčok. Človek je totiž jediným druhom na celej planéte, ktorý neje potraviny v prirodzenom stave. Zároveň je jediným druhom, ktorý užíva lieky za miliardy korún, aby si poradil s nevoľnosťou a chorobami spôsobenými jedlom.
Zdá sa, že dnes je takmer nemožné kúpiť si v supermarkete potravinu či lahôdku, ktorá by nebola nejakým spôsobom prifarbená, prichutená, zahustená, zakyprená, zakonzervovaná, spevnená, odľahčená, prisladená či aromatizovaná.
Éčok existuje vyše 2500 druhov. Potravinový kódex SR dovoľuje používať vyše tristo z nich.
WHO, FAO, výrobcovia: éčka neškodia
Neškodnosť aplikovaných prídavných látok garantuje Svetová zdravotnícka organizácia – WHO a Svetová organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu – FAO prostredníctvom spoločnej komisie Codex Alimentarius FAO/WHO. Rozhodnutia orgánov tejto komisie zase vychádzajú z odporúčaní nezávislého Spoločného výboru odborníkov pre potravinárske prídavné látky FAO/WHO (tzv. JECFA), ktorý je sformovaný zo špičkových svetových odborníkov v danej oblasti a nezastáva žiadne komerčné záujmy.
„Ani jedna aditívna látka, ktorá je oficiálne odsúhlasená na úrovni WHO a FAO, nie je toxická pre ľudský organizmus,“ zdôrazňuje Ing. Milan Kováč, riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho.
Je teda možné, aby nám škodili?
Je. Mnohí odborníci, lekári, výživári, dokonca aj chemici tvrdia, že niektoré potravinárske aditíva môžu mať nežiaduce účinky – od alergií, hnačiek, nevoľnosti počnúc až po astmatické záchvaty či karcinogénne účinky.
Podľa niekorých hypotéz určité aditíva zhoršujú, či dokonca vyvolávajú detskú hyperaktivitu – teda nepredvídateľné správanie, náladovosť, nesústredenosť. Vedecké výskumy však na túto otázku zatiaľ nedali jednoznačnú odpoveď.
Nedajme sa klamať
„Väčšina potravín, ktoré nám vnucuje reklama, je rovnako bezcenná ako tehlový prášok,“ tvrdí dokonca americký odborník na výživu Harvey Diamond.
MUDr. Tereza Vrbová, ktorá si dala niekoľkoročnú námahu a napísala sprievodcu éčkami v potravinách, tiež hovorí: „Najväčšie nebezpečenstvo nespočíva v éčkach samých, ale skôr v potravinách, do ktorých sa pridávajú.“ Aditíva totiž veľmi často maskujú lacné náhrady použité pri výrobe potravín. Aromatické látky vyvolávajú napríklad dojem, že potravina obsahuje ovocie, oriešky, maslo či smotanu. Farbivá majú často tú istú úlohu – oklamať. Žltá farba vyvoláva dojem prítomnosti vajec, červená premení v mäsových výrobkoch tučné mäso na fajnové, oranžová urobí z aromatizovanej sladkej vody pomarančový nápoj. Fosforečnany viažu vodu a vyčarujú z rybích odrezkov rybie prsty.
Ak si dáme aj my tú námahu a prelúštime obaly, možno zistíme, že ani náš obľúbený jogurt vôbec neobsahuje ovocie, ale len lacnú aromatickú príchuť.
Keby sme tušili, ako sa niektoré výrobky spracúvajú, napríklad niektoré cereálie, asi by sme ich s takým nadšením nedávali deťom na raňajky. Kukuričné lupienky, známe cornflakes majú od živého kukuričného zrna na hony ďaleko.
„Niektorí z nás naozaj musia nevyhnutne vedieť, čo jedia. Sú to alergici, astmatici, citliví jedinci, vegetariáni alebo ľudia s niektorými zdravotnými problémami,“ hovorí MUDr. Tereza Vrbová.
Vôbec to neznamená, že by sme mali zvyšok života stráviť v samoobsluhe prehliadaním obalov. Väčšina z nás kupuje pravidelne len niekoľko desiatok potravinárskych výrobkov, stačí si teda pozrieť, či naše obľúbené značky neobsahujú látky, ktorým sa chceme vyhnúť.
