Za život zjeme 60 ton jedla, z toho 240 kíl éčok

Keby sme zhromaždili, čo všetko zjeme za život, bola by to riadna kopa jedla– asi 50 až 80 tonová. Ročne spolu s ňou si odjeme tri až päť kilogramov potravinových prídavných látok – tzv. éčok. Človek je totiž jediným druhom na celej planéte, ktorý neje ..


Aj chlieb náš každodenný obsahuje chémiu. Emulgátory podporujú spracovanie cesta, fosfáty sa starajú o kyprosť, farbivá mu dodajú imidž celozrnného tmavého a zdravého výrobku. Ak si chcete byť istí, že kupujete naozaj celozrnný chlieb či pečivo, všímajte si jeho štruktúru a nie na farbu. ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Keby sme zhromaždili, čo všetko zjeme za život, bola by to riadna kopa jedla– asi 50 až 80 tonová. Ročne spolu s ňou si odjeme tri až päť kilogramov potravinových prídavných látok – tzv. éčok. Človek je totiž jediným druhom na celej planéte, ktorý neje potraviny v prirodzenom stave. Zároveň je jediným druhom, ktorý užíva lieky za miliardy korún, aby si poradil s nevoľnosťou a chorobami spôsobenými jedlom.

Zdá sa, že dnes je takmer nemožné kúpiť si v supermarkete potravinu či lahôdku, ktorá by nebola nejakým spôsobom prifarbená, prichutená, zahustená, zakyprená, zakonzervovaná, spevnená, odľahčená, prisladená či aromatizovaná.

Éčok existuje vyše 2500 druhov. Potravinový kódex SR dovoľuje používať vyše tristo z nich.

WHO, FAO, výrobcovia: éčka neškodia

Neškodnosť aplikovaných prídavných látok garantuje Svetová zdravotnícka organizácia – WHO a Svetová organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu – FAO prostredníctvom spoločnej komisie Codex Alimentarius FAO/WHO. Rozhodnutia orgánov tejto komisie zase vychádzajú z odporúčaní nezávislého Spoločného výboru odborníkov pre potravinárske prídavné látky FAO/WHO (tzv. JECFA), ktorý je sformovaný zo špičkových svetových odborníkov v danej oblasti a nezastáva žiadne komerčné záujmy.

„Ani jedna aditívna látka, ktorá je oficiálne odsúhlasená na úrovni WHO a FAO, nie je toxická pre ľudský organizmus,“ zdôrazňuje Ing. Milan Kováč, riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho.

Je teda možné, aby nám škodili?

Je. Mnohí odborníci, lekári, výživári, dokonca aj chemici tvrdia, že niektoré potravinárske aditíva môžu mať nežiaduce účinky – od alergií, hnačiek, nevoľnosti počnúc až po astmatické záchvaty či karcinogénne účinky.

Podľa niekorých hypotéz určité aditíva zhoršujú, či dokonca vyvolávajú detskú hyperaktivitu – teda nepredvídateľné správanie, náladovosť, nesústredenosť. Vedecké výskumy však na túto otázku zatiaľ nedali jednoznačnú odpoveď.

Nedajme sa klamať

„Väčšina potravín, ktoré nám vnucuje reklama, je rovnako bezcenná ako tehlový prášok,“ tvrdí dokonca americký odborník na výživu Harvey Diamond.

MUDr. Tereza Vrbová, ktorá si dala niekoľkoročnú námahu a napísala sprievodcu éčkami v potravinách, tiež hovorí: „Najväčšie nebezpečenstvo nespočíva v éčkach samých, ale skôr v potravinách, do ktorých sa pridávajú.“ Aditíva totiž veľmi často maskujú lacné náhrady použité pri výrobe potravín. Aromatické látky vyvolávajú napríklad dojem, že potravina obsahuje ovocie, oriešky, maslo či smotanu. Farbivá majú často tú istú úlohu – oklamať. Žltá farba vyvoláva dojem prítomnosti vajec, červená premení v mäsových výrobkoch tučné mäso na fajnové, oranžová urobí z aromatizovanej sladkej vody pomarančový nápoj. Fosforečnany viažu vodu a vyčarujú z rybích odrezkov rybie prsty.

Ak si dáme aj my tú námahu a prelúštime obaly, možno zistíme, že ani náš obľúbený jogurt vôbec neobsahuje ovocie, ale len lacnú aromatickú príchuť.

Keby sme tušili, ako sa niektoré výrobky spracúvajú, napríklad niektoré cereálie, asi by sme ich s takým nadšením nedávali deťom na raňajky. Kukuričné lupienky, známe cornflakes majú od živého kukuričného zrna na hony ďaleko.

„Niektorí z nás naozaj musia nevyhnutne vedieť, čo jedia. Sú to alergici, astmatici, citliví jedinci, vegetariáni alebo ľudia s niektorými zdravotnými problémami,“ hovorí MUDr. Tereza Vrbová.

Vôbec to neznamená, že by sme mali zvyšok života stráviť v samoobsluhe prehliadaním obalov. Väčšina z nás kupuje pravidelne len niekoľko desiatok potravinárskych výrobkov, stačí si teda pozrieť, či naše obľúbené značky neobsahujú látky, ktorým sa chceme vyhnúť.

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  3. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  4. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  5. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  6. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  7. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  8. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  9. Rastie nám pokrivená generácia?
  10. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  1. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  2. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  3. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  4. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  5. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  6. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  7. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  8. Detské zúbky sú veda
  9. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  10. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 7 326
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to) 3 143
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 3 136
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 635
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 1 873
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 176
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 122
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 118
  9. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 1 038
  10. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície? 930

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Milióny na jeho plat? Výskumy ukázali, že Sagan sa oplatí

Tím Bora-Hansgrohe má za sebou prvú sezónu v najvyššej lige. Očakávali sme viac, ale nebolo to zlé, hovorí šéf tímu Ralph Denk.

KOMENTÁRE

Menej rande, alkoholu aj sexu. Súčasná doba predlžuje dospievanie

Vek 25 rokov je akoby 18 z minulosti.

Neprehliadnite tiež

Mutácie deťom odovzdávajú najmä otcovia

Čím sú rodičia starší, tým viac mutácií prenesú na svoje dieťa.

Ako často by ste mali vyprať uteráky

Použité uteráky sú rajom pre mikróby a dokážu šíriť infekčné choroby.

Päťdesiatnici a stres

Päťdesiatnici a stres: Vyhorenie - vybité batérie duše

Syndróm vyhorenia vás dostane, aj keď svoju prácu milujete.

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres. Najmä nie po päťdesiatke.