Londýn 2. augusta (TASR) - Ak vás mimoriadne stresové situácie dokážu dohnať až k depresii, nemusíte byť za to vinní vy. Hlavným vinníkom môže byť, v kombinácii s tým, čo sa deje vo vašom živote, stresový gén - teda aspoň podľa teórie, ktorú novozélandský vedecký tím zverejnil v poprednom časopise Science. Informuje o tom BBC.
Vedci analyzovali vplyv na stresu na zhruba tisíc ľudí. Najskôr sa ich pýtali na stresové situácie, akými sú strata zamestnania, smrť v rodine alebo rozchod s partnerom a či stres u nich nevyústil až do klinickej depresie. Potom sa zamerali na jeden konkrétny gén - 5-HTT, ktorý sa vyskytuje v dvoch verziách: krátkej a dlhej.
Tento gén je zodpovedný za regulovanie podnetov v mozgu a každý máme dve kópie, rozdiel je však v tom, ktoré. Podľa výskumníkov ľudia s dvoma kópiami krátkej formy génu podliehali po stresových situáciách depresii dvakrát častejšie, ako ľudia, ktorí mali kópie dlhej verzie tohto génu. A tí, čo mali jeden gén v krátkej a jeden v dlhej forme, boli v tabuľke asi niekde uprostred.
Dôležité zistenie však je, že ak nemáte v živote stresové podnety, na forme génu vôbec nezáleží. Podľa výskumníkov by sa však objav tohto génu dal využiť na identifikáciu ľudí, u ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že podľahnú depresii, keď ich postihne niečo nepríjemné, a bude im možné poskytnúť včas dostatočnú podporu a psychologickú pomoc.
Novozélandská štádiu by zároveň mohla byť vzorom pre skúmanie ďalších psychologických problémov. Dokazuje tiež, že samotné štúdium génov nestačí, pretože kľúčové môže byť práve to, ako sa prejavujú v kombinácií so životnými udalosťami.
