„Je to taký mýtus, ktorý u nás pretrváva. Hovorí sa, že dobré dieťa nikdy nedá rodiča do ústavu. Niekedy však už neexistuje možnosť ako príbuzného doma udržať,“ hovorí primár ružinovskej psychiatrie MUDr. Peter Breier.
Ak existuje prototyp náročného pacienta, je to práve človek postihnutý demenciou.
Starať sa o chorých doma je najhumánnejší a najlacnejší spôsob, ale je možný iba v ranom a strednom štádiu choroby. Neskôr totiž potrebuje starostlivosť doslova 24 hodín denne.
MUDr. Danica Hunáková, gerontopsychiatrička súhlasí: „Deväťdesiat percent rodín to nezvládne, nemá na to jednoducho podmienky. Nakoniec musíme liečiť aj rodinných príslušníkov.“
V pokročilom štádiu demencie sú totiž schopní rozložiť celú rodinu.
Je veľmi veľa príbuzných, ktorí sa nesmierne obetavo a dlho starajú o svojich najbližších. Niekedy je však príbuzný v oveľa horšom stave. Lekári majú veľký problém presvedčiť ich, aby ich dali do domova dôchodov.
Nedávno na ružinovskej psychiatrii ošetrovali ženu, ktorá sa rozhodla dať manžela do ústavu až potom, ako jej dva razy rozbil hlavu. Stále si to však bude vyčítať. Má nesmiernu morálnu dilemu, či to mala urobiť. (uj)
