že trpí insektofóbiou – strach z mravcov.
Najznámejší fobista v Holywoode je však Edie Murphy, ktorý trpí niekoľkými fóbiami naraz -bacilofóbiou, strachom z lietania a z tmy.
Desiatky špičkových hercov priznávajú, že keď majú vyjsť na javisko alebo pred kameru, zalieva ich studený pot, srdce im ide vyskočiť z hrude, trasú sa im ruky a zviera im hrdlo. Podobné pocity majú aj vysokoškolskí pedagógovia, operní speváci, dôverne ich poznajú žiačikovia pred tabuľou a vlastne my všetci.
Nesmelosť, ktorá nie je na smiech
Keď pred niekoľkými rokmi americkí psychológovia vyšetrili 2200 symfonikov, zistili, že tretina z nich prehĺta pred každým koncertom upokojujúce pilulky. Zo 142 študentov posledného ročníka jednej lekárskej fakulty 48 percent priznalo, že sa bojí prehovoriť na verejnosti, 31 percent má nepríjemný pocit, keď ich ostatní pozorujú, a 27 percent pociťuje trému, ak majú byť predstavení nejakej osobnosti. U takmer piatich percent budúcich lekárov presiahla tréma bežnú mieru natoľko, že už negatívne ovplyvňovala ich život a možno hovoriť o sociálnej fóbii.
Výsledok len potvrdil odhad, podľa ktorého touto psychickou poruchou sústavne trpia najmenej tri percentá populácie, okolo 13 percent ľudí sociálna fóbia prenasleduje vlnovito v niektorom období života. Postihuje ľudí, o ktorých to vôbec netušíme.
Prečo vzniká sociálna fóbia
Najčastejšie sa táto psychická porucha objaví v čase dospievania, môže sa objaviť po sérii drobných neúspechov, výsmechu učiteľa či spolužiakov, nie je však výnimkou, že príde nečakane v určitom období života. Často ňou trpia ženy po dlhšej materskej dovolenke.
Sociálna fóbia patrí medzi závažné psychické poruchy, pri ktorých sa človek úzkostlivo vyhýba kontaktom s ostatnými ľuďmi – zo strachu, že sa zosmiešni. „Fóbické stavy patria do skupiny závažných neurotických stavov. V prípade sociálnej fóbie ide o výraznú psychickú poruchu, ktorá sa vyvíja na základe určitej genetickej dispozície zdedenej po rodičoch. Častejšie však vzniká na základe nevhodnej výchovy, neustálych výčitiek typu – ty to nezvládneš, ako aj pod vplyvom širšieho okolia, napríklad v škole. Niekedy vchádza človek do fóbických stavov následkom prežitej traumy,“ hovorí MUDr. Igor Škodáček, CSc., prednosta Kliniky detskej psychiatrie v Bratislave.
Rodina, ktorá žije utiahnutým spôsobom, nikoho nenavštevuje a ani nikoho nepozýva, si priam koleduje, že ich deti sa budú správať podobne. Ak pri jednoduchých fóbiách človek pociťuje strach z predmetov, pavúkov, búrky, výťahu či ostrých predmetov, pri sociálnej fóbii sa snaží absolútne vyhýbať kontaktu s ľuďmi a situáciám, ktoré sú pre ostatných úplne bežné. Vyhýba sa rozhovorom, dokonca odmieta v prítomnosti ľudí jesť a dostáva sa do začarovaného bludného kruhu. (uj)
