ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME
Umelé zdroje žiarenia, ako sú ožarovacie zariadenia, jadrové reaktory, röntgenové prístroje, sa tiež stali našou bežnou súčasťou a náš život bez nich prakticky nie je možný.
Aké môže mať účinky na nás tzv. lekárske žiarenie? Prečo sa niektoré vyšetrenia zbytočne opakujú, o tom sme sa porozprávali s hlavným odborníkom ministerstva pre rádiológiu, MUDr. ANDREJOM REPOVSKÝM, PhD.
Radiačná záťaž obyvateľstva narastá celosvetovo, a hovorí sa, že zdravotníctvo má na svedomí najväčší podiel zo všetkých umelých zdrojov žiarenia. Je to pravda?
„V súčasnosti podiel ‘lekárskeho‘ žiarenia predstavuje významnú, avšak nie najväčšiu časť. Je to asi 20 percent. S rozvojom rádiologickej techniky však tento podiel stúpa.“
Väčšina rtg prístrojov na Slovensku je už zastaralá. Čo to znamená pre pacienta?
„Hoci spĺňajú všeobecné normy na prevádzku, majú v sebe riziká, ako je zvýšená poruchovosť či časté zlyhanie. To znamená, že napríklad rtg lampa nevyšle dostatočne veľké žiarenie potrebné na vznik kvalitnej snímky, a tak sa musí vyšetrenie opakovať. Mňa osobne však mrzí najmä situácia, ak pri kontrole na pracovisku v niektorej nemocnici zistím, že síce majú k dispozícii kvalitný rtg prístroj zodpovedajúci najprísnejším európskym normám, ale nepoužívajú ho správne.“
Kde sme dobrí a v čom zaostávame?
„Najlepšia je situácia s modernými mamografmi, ktorých je dostatok a spĺňajú najprísnejšie požiadavky na prevádzku v súlade s európskymi kritériami kvality. Oproti ostatným európskym krajinám však zaostávame predovšetkým v dostupnosti magnetickej rezonancie.“
Ako nás poškodzuje lekárske žiarenie? Počula som ironický výrok jedného laboranta, že ak ideme na vyšetrenie u nás bežným typom röntgenu, dostaneme „hirošimu“. Čo vy na to?
„Áno, chyby sa robia a sú problémy, ale ja za jedinú ‘Hirošimu‘ na Slovensku považujem ešte stále používanie štítkovačov a v menšom rozsahu aj nepoužívanie tvrdej snímkovacej techniky pri zhotovovaní rtg snímok pľúc.“
Masové štítkovanie pľúc vraj prekračuje povolenú normu až 60-násobne!
„Áno, je to tak, aj keď na jednotlivých pracoviskách sú veľké rozdiely. Všade však ide o veľké prekročenie. Napriek tomu bolo ešte v minulom roku na Slovensku zhotovených 284 932 štítkov pľúc. Tu chcem zdôrazniť, že je vyslovene zakázané štítkovanie u detí a osôb do 18 rokov. Keďže u mladých ľudí je organizmus citlivejší na poškodenie ionizačným žiarením, neodporúčam štítkovanie používať ani u nich.
Čo sa týka porovnania dávky žiarenia, ktorú pacient dostane počas jedného štítku v porovnaní s ‘veľkou‘ rtg snímkou pľúc, už v 70-tych rokoch bolo známe, že ide o dávku minimálne 20-násobne vyššiu. Preto väčšina vyspelých štátov už vtedy zrušila štítkovanie. Dúfam, že aj na Slovensku sa štítkovače čoskoro stanú minulosťou. Nie je to však jednoduchý proces, keďže niekedy ani v lekárskej verejnosti nenachádzame pochopenie.“
Ľudia sa často dožadujú aj nadbytočne rôznych vyšetrení, napríklad CT, aj keď ho možno nepotrebujú. Aké to môže mať následky ?
„Ide napríklad o stochastické, teda pravdepodobné účinky. Sú to tie, pri ktorých stúpa so zvyšovaním dávky pravdepodobnosť, že sa prejaví nepriaznivý účinok.“
Čo to znamená?
„Tento druh účinku môže byť v zásade dvojaký. U pacienta, ktorý absolvoval vyšetrenie, sa zvyšuje pravdepodobnosť, že môže ochorieť na rakovinu. Ďalej je to tzv. genetický účinok, čiže je väčšia pravdepodobnosť, že nastane mutácia, zmena štruktúry buniek, ktorými sa prenáša genetická informácia. Účinok sa tak môže prejaviť až u potomka pacienta tzv. genetickými poruchami.
Starší ľudia majú nižšie radiačné riziko, pretože z hľadiska ich veku je menej času, aby došlo k vzniku rakoviny. Opačne to platí u detí a mladých ľudí. U nich sa očakáva, že budú dlhšie žiť, a tak je aj radiačné riziko vyššie. Zhruba možno povedať, že deti majú toto riziko dvojnásobne vyššie, ako ľudia stredného veku. Preto sa indikácia na rtg vyšetrenie u detí musí zvažovať omnoho prísnejšie.“
Ako je to s tehotnými ženami ?
„Tu sa nepriaznivý účinok môže prejaviť dvojakým spôsobom. V období do tretieho týždňa od počatia je to podľa zásady ‘všetko, alebo nič‘. Buď plod prežije bez následkov, alebo dôjde k jeho spontánnemu potratu. Ak je to v období medzi 3.-8. týždňom od počatia, teda v období, keď sa vyvíjajú základy orgánov, môže vzniknúť poškodenie a dieťa sa môže narodiť s genetickou poruchou.“ (uj)
