Záchodová misa má byť čistá, ale nemusí byť sterilná.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Výskumy, ktoré prebiehajú v rôznych krajinách, tento poznatok potvrdzujú.
Britskí vedci počas dlhodobého pozorovania 11 000 detí odhalili, že u tých, ktoré pochádzali z príliš poriadkumilovných domácností, sa skôr objavili príznaky astmy a vyrážok, ako u detí, ktorých rodičia sú k poriadku zhovievavejší. Súhlasí s tým aj slovenský alergológ?
„Človek 20. a 21. storočia žije v porovnaní s ľuďmi z predchádzajúcich období často až sterilným spôsobom života. Chce byť čistý, pekný, voňavý, a tak používa rôzne saponáty, tekuté mydlá či dezodoranty. Sterilnosť sa však nemá preháňať. Veď ani naše črevá nie sú sterilné, tak prečo má byť sterilná záchodová misa? Má byť čistá, no nemusí byť sterilná. Ak k tomu pridáme sterilizované potraviny, pracie prostriedky s dezinfekčnou prísadou, docielime, že u civilizovaného človeka sa počet baktérií zníži až o dve tretiny. Imunitný systém sa nedostatočne trénuje v boji s parazitmi a baktériami, postupne slabne a často sa obráti proti svojmu nositeľovi. Baktérie však potrebujeme k životu, pretože stimulujú náš imunitný systém, aby bol stále v strehu,“ hovorí MUDr. Martin Hrubiško, PhD., primár imuno-alergologického oddelenia bratislavskej nemocnice v Podunajských Biskupiciach.
Prehnaná hygiena tak s veľkou pravdepodobnosťou spôsobuje, že deti sú v neskoršom veku náchylnejšie vyvinúť si alergie.
Svedčí o tom aj štúdia, na ktorej sa zúčastnili deti z východnej a západnej časti Nemecka, z Poľska a zo Švédska. Napriek nižšiemu hygienickému štandardu obyvateľov územia bývalej Nemeckej demokratickej republiky a Poľska, deti tu zreteľne menej často trpia na alergickú astmu a sennú nádchu ako ich rovesníci zo západu Nemecka a Švédi. (uj, dm)
