Aké máme šance na prežitie s rakovinou

Ročne ochorie na Slovensku 23-tisíc ľudí na rakovinu, šanca na prežitie je u nás nižšia ako pre Západoeurópanov. Prečo? Čo robíme nesprávne?

Nádej, že Slovák po stanovení diagnózy prežije päť rokov, je v priemere až o 50 percent nižšia ako v susednom Rakúsku či Škandinávii. Tvrdí to štúdia Eurocare-3, podľa ktorej Slovensko patrí medzi krajiny s najkratším prežívaním po ochorení na rakovinu. Je to naozaj tak? Majú Slováci také mizivé šance v boji s touto chorobou?

Naši onkológovia celkom nesúhlasia. Drvivá väčšina z nich tvrdí: liečba je dobrá, máme všetko, čo potrebujeme, na vine je zlá prevencia. Tam vraj zlyháva štát, pacienti, ale aj lekári na celej čiare. Časť lekárov však priznáva, že zlyháva aj dostupnosť diagnostiky, v terapii sú tiež rezervy, stále sú príliš dlhé čakacie lehoty napríklad na mamografy, citeľný je nedostatok cytostatík, pre peniaze je nie vždy dostupná najmodernejšia liečba. „Strašne rád by som dal pacientke s karcinómom prsníka liek z USA za vyše stotisíc, ktorý by jej predĺžil život, ale nemôžem si to dovoliť," priznáva riaditeľ Národného onkologického ústavu MUDr. Ivan Koza.

Kto za to ešte môže?

Pacienti v prvom rade. Boja sa rakoviny ako čert kríža a k lekárovi idú, až keď je neskoro. Ľudia po päťdesiatke by si mali napríklad každé dva roky nechať urobiť test na krvácanie v stolici. „Využíva to len 10-20 percent pacientov," hovorí praktický lekár Ivan Lajčiak. „Najmä muži starší ako 50 rokov by mali vo vlastnom záujme chodiť pravidelne na prehliadky," upozorňuje urológ profesor MUDr. Ján Breza. „Tak, ako ženy musia chodiť ku svojmu gynekológovi, mali by muži chodiť raz do roka ku svojmu urológovi."

Aj ženy však prichádzajú do nemocníc v štádiu, keď im už kvôli nádoru mokvá prsník. S rakovinou pohlavných orgánov je to podobné: „Niektoré pacientky neboli u ženského lekára desiatky rokov. Vyšetrenie pritom trvá len niekoľko minút a je bezbolestné," hovorí gynekologička Eva Petráňová.

Vina je aj na strane lekárov. Tí prevencii rakoviny a pohovorom s pacientmi nevenujú toľko pozornosti a času, koľko by si vyžadovali. Mnohí lekári vôbec nepoučia pacientov o samovyšetrovaní prsníkov, semenníkov či ústnej dutiny, neponúknu možnosť onkologickej prehliadky.

Naše šance nie sú také zlé

Štúdia má svoje chyby, tvrdí MUDr. Ivan Pleško, vedúci Národného onkologického registra SR. S výsledkami štúdie sa nestotožňuje. „Slovensko určite nepatrí medzi deväť krajín s najhoršími šancami na prežitie. Do projektu boli totiž prizvané iba krajiny s veľmi dobrou a spoľahlivou registráciou týchto ochorení. Z tzv. východnej Európy iba Estónsko a Slovensko boli schopné poskytnúť údaje z celého územia. Zo západnej, severnej a južnej Európy mohli podklady pre hodnotenia z celého územia poskytnúť iba Island, Dánsko, Fínsko, Anglicko, Škótsko a Slovinsko, ostatné krajiny EÚ boli schopné hodnotiť celoštátne údaje iba na základe zistení z niektorých území."

Porovnanie krajín z tohto hľadiska podľa neho zhoršuje výsledky pre krajiny, ktoré poskytli kompletné údaje. Štúdia mala podľa neho aj iné záludnosti, ktoré zhoršili európsky priemer. „I napriek týmto skutočnostiam malo Slovensko päťročné prežívanie u mužov s karcinómami pažeráka lepšie ako Dánsko, Škótsko, Taliansko a Slovinsko. Podobne pri karcinómoch žalúdka sme mali hodnoty lepšie ako Dánsko, Škótsko a Anglicko. Zlé je to v prežívaní mužov a žien s karcinómom hrubého čreva a konečníka. Tu sa Slovensko dostalo pod európsky priemer, spolu s ním tam však padlo aj Dánsko, Anglicko a Škótsko. Slušné prežívanie, porovnateľné s európskym priemerom, malo Slovensko pri karcinómoch pľúc, pankreasu, žlčníka a žlčových ciest. Veľmi dobré bolo pri karcinómoch krčka maternice. Veľmi nízky podiel je však podiel prežívajúcich žien s karcinómom prsníka, tela maternice a vaječníkov. V prípade nádorov prostaty a leukémie sme boli na tom lepšie ako európsky priemer."

Onkologické ochorenia na Slovensku

každoročne lekári zaregistrujú 23-tisíc nových prípadov ochorenia na rakovinu
každoročne zomrie na rakovinu okolo 12-tisíc ľudí
vlani zomrelo na rakovinu 7132 mužov a 4803 žien
preventívne ošetrenia ročne absolvuje iba 64-tisíc ľudí
za minulý rok urobili gynekológovia na Slovensku len 61 885 cytologických vyšetrení krčka maternice, ročne treba vyšetriť až desaťnásobne viac žien
najčastejším onkologickým ochorením u žien je rakovina prsníka, u mužov je to rakovina pľúc
na druhom mieste je rovnako u žien i mužov rakovina hrubého čreva a konečníka.

Koľko percent pacientov prežije rakovinu viac ako 5 rokov

Východná Európa	muži: 25-32	ženy: 41-47
Západná a severná Európa	muži: 40-47	ženy: 55-58
Európsky priemer	muži: 38	ženy: 52
USA	muži: 62	ženy: 63,5

(Zdroj: Eurocare-3)

Čo zistila štúdia EurocareŠtúdia Eurocare-3 sledovala stav 1,8 milióna dospelých a 24 000 detí, ktorým diagnostikovali rakovinu v rokoch 1990 až 1994 a vývoj ich choroby sledovali do konca roku 1999. Pacienti pochádzali z 22 krajín, strednú a východnú Európu zastupovalo Česko, Slovensko, Poľsko, Slovinsko a Estónsko. Do štúdie zahrnuli 42 druhov rakovinových ochorení.

Najvyššiu mieru prežitia zaznamenali vo Francúzsku, Švajčiarsku, Švédsku a v Rakúsku. Naopak, najhoršie na tom boli chorí v Poľsku, Estónsku a na Slovensku. Pod európskym priemerom sa nachádzala napríklad aj Veľká Británia, Portugalsko, Dánsko či Malta. Suverénne najlepšie prežívanie je podľa štúdie v USA, kde má šancu na prežitie aspoň päť rokov 62 percent mužov a 63,5 žien.

Najlepšie prognózy má rakovina pier

Odborníci skúmali aj jednotlivé druhy ochorení. Podľa štatistík majú najvyššie šance na prežitie pacienti s rakovinou pier (94 percent) a najhoršie sú pri rakovine pankreasu, kde prežijú iba štyri percentá pacientov.

Prečo muži častejšie zomierajú na rakovinu