Madison 11. októbra (TASR) - Vedci z University of Wisconsin-Madison dokázali, že malá genetická odchýlka na jednom z desiatich génov vírusu chrípky spôsobuje, že niektoré jeho kmene sú mimoriadne zhubné.
Objav tímu pod vedením Jošihira Kawaoka vysvetľuje, prečo si chrípková epidémia v roku 1997 v Hongkongu vyžiadala toľko obetí, píše americký časopis Science. Ohraničený počet nepatrných genetických zmien génu PB2 má podľa Kawaoka rozhodujúci vplyv na účinok neustále mutujúceho vírusu.
Vedci skúmali vzorky vírusu H5N1, ktorý hral pri hongkonskej epidémii rozhodujúcu úlohu. V testoch s laboratórnymi myšami sa zistil vzťah medzi rozsahom ochorenia u zvierat a človeka, zapríčinený rôznymi kmeňmi vírusu. Kmene H5N1 sa potom rozdelili na dve skupiny: prvá vyvolala smrteľnú infekciu, druhá relatívne neškodnú.
Kawaoka potom genetickými postupmi vytvoril nové vírusy chrípky, ktoré tiež otestoval na myšiach. Zistil, že vírus chrípky vďačí za svoju virulenciu génu PB2. Ďalšími testami s vírusmi, ktoré obsahovali variácie tohto génu, sa prišlo na to, že stupeň zhubnosti závisí od nepatrnej zmeny RNA (ribonukleovej kyseliny) génu PB2. Presnú funkciu PB2 vedci zatiaľ nepoznajú. Podľa Kawaoka kóduje enzým, ktorý hrá dôležitú úlohu pri zvýšenej produkcii vírusu v hostiteľských bunkách.
Prirodzenými nositeľmi vírusu chrípky sú vodné vtáky. Tie ho zasa prenášajú na ošípané alebo sliepky a odtiaľ sa dostáva až k človeku. Pri epidémii v Hongkongu sa prvýkrát dokázal priamy prenos vírusu zo sliepok na človeka. Aby sa zastavilo ďalšie šírenie chrípky, zlikvidoval sa viac ako milión sliepok.
