Typickým prejavom výtvarného cítenia Rómov sú farebné „fresky“ na stenách izieb, často dotvorené dekoráciami z látok a sošiek. Tak sa kútiku pripisuje patričná dôležitosť a stáva sa z neho malý oltárik.
Pre Róma je interiér jeho domu vždy oveľa dôležitejší ako vonkajšie prostredie. Podľa lingvistky a orientalistky Mileny Hübschmannovej z FiF KU v Prahe pochádza tento vzťah ešte z Indie. To, čo je v dome špinavé alebo zlé, sa vyhadzuje von, často rovno cez okno.
O Rómoch sa veľa hovorí buď iba v súvislosti s vysokou kriminalitou, emigráciou alebo so záplavami. „Žehňa, Abranovce, Varhaňovce, Svinia či Jarovnice zrejme nebudú dobrým príkladom na udržiavanie čistoty v dedine, tak ako rómska domácnosť asi nebude najlepšou inšpiráciou, ako si zariadiť byt“, hovorí Jana Belišová z Občianskeho združenia Media 3, ktoré uskutočňuje výskum starých rómskych pesničiek na Slovensku.
Keď nie freska, tak aspoň valček
V rómskych domácnostiach je kvalita životnej úrovne veľmi rôznorodá v závislosti od sociálneho zaradenia rodiny. Podobne ako medzi „bielymi“. Aj v tom najchudobnejšom domčeku však badať veľký rozdiel medzi vonkajším prostredím a interiérom, ktorý hýri všetkými žiarivými odtieňmi červenej, oranžovej či cyklámenovej. „Rómovia si veľmi radi maľujú steny,“ hovorí Jana Belišová. Ak už ich nezdobia maľby svätých, tak aspoň klasické farebné valčekové vzory. Veľa domov je pomaľovaných „freskami“ dokonca aj zvonka. K základným doplnkom bytu patria aj umelé kvety. „Najnovšie začali Rómovia pestovať dokonca živé kvety, čo nebolo u nich tradíciou“, tvrdí pani Belišová. Musia byť predovšetkým farebné a ľahko pestovateľné.
Kútiky a kultíky
Typickým znakom rómskych domácností sú kútiky. Každý z nich predstavuje nejaký kult – zrkadlový, náboženský či televízorový, ozdobený kvetmi alebo soškami jeleňov, kačíc alebo obrázkami s prírodnými motívmi. Je ich veľa a spolu tvoria akési oltáriky. Mnoho domácich oltárikov sa viaže k rímskokatolíckej viere, ku ktorej sa Rómovia zväčša hlásia.
Strapce, korálky a čipky
Na prvý pohľad je zariadenie rómskeho obydlia pre „bieleho“ gýčom. Usporiadanie a výber farieb však nie sú náhodné. „Zdá sa nám, že ich vkus je bez miery, ale skutočnosť je iná: nám je jednoducho cudzí,“ konštatuje pani Belišová.
Každá poriadna rómska rodina ukáže dôveryhodnej osobe svoju „parádnu“ izbu. Je to miestnosť, ktorá sa príliš nepoužíva a je udržiavaná v tom najlepšom poriadku. Slúži skôr ako výstavka. „Keď si hosťa veľmi vážia, tak ho do nej dokonca usadia“, hovorí Jana, užasnutá ich úslužnosťou. Hosťovské izby sú zariadené podľa možnosti čo najhonosnejšie. Veľkú záľubu nachádzajú Rómovia v látkach, preto ich všade vešajú a prehadzujú. Na pohovkách majú často niekoľko rôznych vrstiev, na ktorých dominujú strapce, korálky a čipky. Odkiaľ to všetko majú? Vraj nakupujú od Rusov.
Dvere nemajú kľučky
Veľmi často upratujú. Bielizeň perú buď v rukách, alebo v malých vírivých práčkach. Predovšetkým zametajú a čistia svoje koberce. Neúnavne dávajú deťom do rúk ryžiaky a vedrá so saponátovou vodou, vyvliekajú koberce von na cestu. Vydrhnuté ich rozvešajú po plotoch a strechách. Kobercový fetiš nesmie chýbať ani tam, kde aj kráľ chodí sám. „Latrína bola obložená odvrchu po spodok kobercami,“ smeje sa pani Belišová.
Domy Rómov sú otvorené. Dvere nemajú kľučky a susedia sa presúvajú krížom-krážom cez otvorené domácnosti. V rómskych obydliach je okrem toho nezvyklo teplo. Možno aj preto vídať deti často nahé. Ústredné kúrenie samozrejme nehrozí a zdrojom pitnej vody je najčastejšie verejná studňa v dedine.
Vkročiť do rómskej časti dediny je pre jej bielych obyvateľov tabu. Naopak, Rómovia k bielym chodiť potrebujú. „Keď vás však prestanú brať ako raritu, máte otvorené dvere, všade vás spontánne zavedú a všetko vám ukážu,“ potvrdzuje pani Belišová.
Keď majú z čoho, stavajú
Róm neplánuje, žije pre prítomnosť. Keď sa rozhodne stavať, nerozmýšľa nad tým, za čo a ako. Keď má z čoho, stavia. Stavebným materiálom je buď nepálená hlina alebo betónové kvádre či klasické tehly zo starých domov. Počet obyvateľov jedného domu je vždy individuálny. Samozrejme, niekedy sa stane, že v jednom dome býva aj dvadsať-tridsať ľudí. Ťažko je mať jasno v tom, kto ku komu patrí, kto v ktorom dome býva, ktoré sú čie deti. „Všimla som si, že obyvatelia sa často sťahujú z jedného domu do druhého. Presúvajú sa podľa toho, kde sa čo uvoľní alebo pristavia“, hovorí Jana.
Rompop je najlepšia diskotéka
Potrebu sedieť pri ohni Rómom už dávno nahradilo vysedávanie pri inej žiare svetla – televíznej obrazovky. Každá chatrč je ozdobená satelitom. S muzikou je to tiež na pováženie: „Dnes je v osadách málo muzikantov, živé hudobné nástroje ustupujú magnetofónovým nahrávkam, detské uspávanky matky už dávno zabudli,“ potvrdzuje Jana. Dnes sa po večeroch v uličkách tancuje rompop. Rómske deti sú síce absolútnou súčasťou života dospelých, ale ich osobitnej starostlivosti sa väčšinou neprikladá v rodinách veľký význam. Naopak, sú Rómky, ktoré vychovávajú svoje deti ako klasické „biele“ matky. Väčšinou však deti spia, hrajú sa a jedia všade tam, kde starší fajčia, pijú, tancujú a zabávajú sa.
EVA ANDREJČÁKOVÁPodľa oficiálneho delenia sa Rómovia na Slovensku delia na slovenských (Servike Roma) a maďarských (Rumungri) starousadlíkov, a valašských (Olašských) nomádov. Prvé dve skupiny sú k svojmu územiu viazané jazykom a ich fyziognómia je podobná, ich rómčina sa líši v závislosti od obývaného územia, z jazyka ktorého preberá niektoré výrazy a vlastnosti. Olašskí, ktorí v dôsledku dlhšieho kočovania nadobudli trocha odlišný spôsob života, tvoria samostatnú skupinu a pestujú najarchaickejšie rómske zvyky. Je medzi nimi veľa bohatých ľudí, ktorí si potrpia na zlato, šperky a autá. Jednotlivé skupiny si navzájom nie veľmi dôverujú a nemajú sa príliš v láske. V osadách žijú Olaši zásadne na ich opačnom konci ako ostatní Rómovia.
„Spôsob života ovplyvní človeka možno viac ako to, že sa narodí ako Róm,“ hovorí Jana Belišová. Každý Róm má však ďalej od racionality a bližšie k emóciám. Rómske ženy majú dve úlohy – byť krásnou a byť dobrou matkou. Muži v podstate svoju funkciu v súčasnosti strácajú, pretože prišli o svoje tradičné zamestnania. (ea)
