Štatistiky už zaregistrovali, že Slováci žijú dlhšie, psychológovia si všimli, že IQ našich detí sa zvyšuje a antropológovia dokonca už dlhší čas zaznamenávajú, že rastieme čoraz viac do výšky.
Najvyšší sú obyvatelia veľkomiest - teda v Bratislave a Košiciach. Sú podstatne vyšší ako v okolí. Priemerná výška v Bratislave je 178 centimetrov, u vysokoškolákov však až nad 180 centimetrov. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Človek ako biologický druh sa naozaj zväčšuje. Konečná výška človeka je asi o 15 až 20 centimetrov väčšia ako pred sto rokmi. Naše deti rastú stále vyššie. V posledných rokoch priam dramaticky. Za posledných sto rokov narástli 14-roční chlapci o 25 cm. Každých desať rokov narastú Slováci o jeden centimeter. Keby sme takto rástli ďalej, o sto rokov by priemerní muži merali takmer dva metre a ženy by boli vyššie ako Adriana Sklenaříková.
Bude nám svet malý?
Napriek tomu, že populácia je stále vyššia, výrobcovia ako keby to ignorovali.
"Priemysel nereaguje. Keď sme robili pre obuvnícku fabriku výskum noriem pre ženské topánky, nedokázali zareagovať. Pre nich je normou stále štvorka noha, hoci to už dávno neplatí. Množstvo topmodeliek má nohu šestku až sedmičku. Prerobenie kopýt by vraj stálo päť miliónov," hovorí univerzitný antropológ Milan Pospíšil.
Doplácajú na to chrbtice
Najhoršie sú na tom deti, ktoré mnoho hodín denne trávia v škole. Často ani nezasunú nohy pod školskú lavicu a na nízkych stoličkách sa neúmerne hrbia.
V mnohých školách sa nábytok od prvej po piatu triedu nemení, hoci deti vyrastú za ten čas až o 25 centimetrov. Ani v dospelosti to však nemusí byť lepšie, v električke, autobuse strkajú nohy do uličky, pretože medzera medzi sedadlami je príliš krátka. Posteľ by mala byť napríklad asi o 30 centimetrov dlhšia, ako je výška postavy, také si však musíte dať urobiť len na objednávku.
Prečo sa vôbec zväčšujeme?
Vysvetlenie, prečo sa populácia stále zväčšuje, je veľmi zložité. Existuje veľa teórií, ani jedna to však nevysvetľuje jednoznačne. "Veľmi komplexnú teóriu vytvoril profesor Bunak z Moskvy, ktorý okrem zvyšovania životnej úrovne, zlepšenia zdravotnej starostlivosti uvádzal aj sociálne faktory, ktoré sa na tom môžu podieľať. Mestské deti sú napríklad vyššie ako vidiecke. Keď budete hľadať najvyšších ľudí v republike, musíte zájsť do Bratislavy alebo do Košíc medzi vysokoškolákov. Medzi najvyšších patria medici a telocvikári. Najvyššie deti sú v rodinách, kde je matka stredoškoláčka a otec vysokoškolák," hovorí profesor Pospíšil. Vzdelanie rodičov síce nevplýva na vzrast bezprostredne, ovplyňuje však spôsob stravovania a veľa iných faktorov.
Stresy a pocit ohrozenia vplývajú zas negatívne na rozvoj tela, a teda aj na jeho výšku. Na jednej pražskej pediatrickej konferencii o výskume nechcených detí zistili, že nechcené deti mali ešte v šiestich rokoch problémy so socializáciou.
Budeme rásť donekonečna?
Výskumy z niektorých európských krajín ukazujú, že telesná výška sa nezvyšuje donekonečna. Ani u nás nebude rast pokračovať stále takým tempom. Vo všeobecnosti sa už tento trend spomaľuje, vo Švédsku sa už zastavil.
