FOTO A KRESBA – STROMY (IKAR)
„Trasie sa ako osika,“ hovorí sa u nás. Osika tak môže v neznalcovi vyvolávať pocit niečoho biedneho, úbohého, roztraseného. Topoľ osikový, niekedy aj osika obecná, je však veľký strom, dorastajúci až do výšky 30 m, s vajcovitou korunou a zelenkastosivou kôrou. Listy má pri báze srdcovito vykrojené s tupo zúbkovaným okrajom, skoro okrúhle, na dlhých výhonoch väčšie ako na krátkych, s pomerne dlhou stopkou. Osika kvitne pred olistením a ako iné vŕbovité rastliny aj ona je dvojdomá, to znamená samčie a samičie kvety sú na rôznych stromoch. Kvety sú usporiadané v previsnutých jahňadách, samičie najprv červenkasté, potom vyblednuté, samičie sa po odkvitnutí a dozretí ochlpia jemným bielym páperím.
Plod je zelená vajcovitá tobolka, ktorá sa otvára dvoma chlopňami a obsahuje množstvo drobných žltkastých alebo černavých semien s chocholčekom bieleho páperia. Dozrieva v máji.
Pôvodne bola rozšírená v celej Európe okrem južnej časti Pyrenejského polostrova, na severe až po hranicu tundry, na celej Sibíri až po Kamčatku. Južná hranica ide horami Strednej Ázie cez Kaukaz a Malú Áziu do hôr severnej Afriky. Na severe je to strom nížin a pahorkatín, na juhu vystupuje vysoko do hôr. Je odolný proti mrazom a má rád svetlo. Nadovšetko miluje život, lebo v nepriaznivých podmienkach rastie vo forme kríka. Považuje sa za významnú priekopnícku drevinu. Semená vyzbrojené páperím letia krajom a osídľujú rúbaniská, železničné násypy, riečne brehy. Osika rastie rýchlo a konkurenčný boj s inými drevinami najprv vyhráva. Menej sa využíva ako ozdobná drevina, hoci sú vyšľachtené odrody smútočné a žltolisté. Osika obháňa z koreňov a vytvára okolo kmeňa krovitú húštinu. Vyžaduje ošetrovanie. Hoci rastie rýchlo, nedožíva sa vysokého veku.
Drevo osiky je mäkké, pre nábytkársky priemysel alebo stavebníctvo nemá význam. Čerstvé osikové drevo je ťažké, lebo má vysoký obsah vody. Po vyschnutí je ľahké a dobre sa spracúva na strojoch. Podobne ako vŕby je aj osika košikárskou surovinou.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
