Rakyta dorastá najviac do výšky 12 až 15 metrov. Jeho vajcovitá koruna je husto zakonárená, kôru má spočiatku sivozelenú, matnú, hladkú s veľkými kosoštvorcovými bradavičkami. Borka je až matnosivá, sieťovito rozpukaná. Púčiky sedia špirálovito na vetvičk
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ách, listové sú menšie, dvojhranné, mierne pritisnuté ku konáru, kvetné sú väčšie, široko vajcovité. Listy sú premenlivé tvarom i odením: niekedy kopijovité, inokedy podlhovasto vajcovité až oválne, na báze široko klinovité, nepravidelne vrúbkované. Za mlada sú plstnaté, neskôr je horná strana lesklá a vtlačená žilnatina na spodnej strane vystupuje.
Vŕba kvitne pred rozvíjaním listov a jej kvety patria k symbolom jari a Veľkej noci. Majú medzi ľuďmi nežné pomenovania ako maňušky, bahniatka, mačiatka, baburenice a iné.
Rakyta je dvojdomá rastlina, samčie jahňady sú menšie, striebristo bielo chlpaté, v každom kvete sú dve zlatožlté tyčinky, na vrchole kvitnutia vystúpia a trúsia množstvo žltého peľu. Samičie jahňady sú dlhšie, piestik majú vajcovitý, chlpatý, krátku čnelku a žltozelenú bliznu, odkvitaním sa ešte viac predlžujú.
Plod má podobu sivej kužeľovitej, 10 mm dlhej a 3 mm širokej tobolky s dlhšou stopkou, otvára sa dvomi chlopňami a obsahuje drobné čiarkovité zelenkavé semená s chocholom bieleho páperia. Tobolky sú zoskupené do strapcovitých súplodí. Dozrieva v apríli až máji.
Rakyta bola rozšírená po celej Európe okrem juhu Pyrenejského a Balkánskeho poloostrova. Postupuje celou Sibírou do Japonska a Číny. Má rada svetlo, ale inak je to priekopnícka rastlina, nenáročná na pôdu, znáša občasné zatopenie, vydrží extrémne teploty. Rýchlo osídľuje rúbaniská, okraje potokov, štrkoviská, vyťažené kameňolomy, výmole. Rezaná „na hlavu“ tvorí rázovitý útvar zamokrených oblastí s košikárskou tradíciou. Dlhé pružné letorasty sú vhodnou surovinou na pletené výrobky.
