Ústav verejného zdravotníctva SR pravidelne v niekoľkoročných intervaloch sleduje a porovnáva zdravotný stav slovenských detí rôznych vekových kategórií. Výsledky z toho najnovšieho naznačujú, že detská populácia má tendenciiu k horšiemu životnému štýlu a nárastu chronických zdravotných porúch. Z rozsiahleho výskumu vyberáme, aké choroby najčastejšie trápia deti od 6 do 15 rokov. Ochorenia dýchacích ciest
Trápia najmä mladšie deti v mestách, ktoré sú až štvornásobne viac choré ako vidiecke deti. U mestských detí sa vyskytujú ochorenia dýchacích ciest v priemere jeden, dva razy ale aj trikrát či viackrát do roka.
Ochorenie zraku
Týka sa čoraz mladších detí. Viac postihuje deti v mestách ako na vidieku. Kvôli krátkozrakosti a iným chybám zraku chodí k lekárovi 15 percent žiakov (13,7 percenta chlapcov a 16,1 percenta dievčat).
Ortopedické ochorenia
Začínajú sa vyskytovať už u žiakov prvých ročníkov v počte od 2,4 do 4 percent. So zvyšujúcim sa vekom vzrastá aj počet týchto ochorení a v 9. triede už predstavujú 16,4 percenta žiakov v meste a 18,5 percenta u žiakov z vidieka.
Pre poruchu chybného držania tela musí chodiť k lekárovi 11,7 percenta žiakov (takmer rovnako chlapcov aj dievčat).
Ploché nohy
Trápia najmä mestské deti do 15 rokov, má ich 5 až 11 percent detí, zatiaľ čo na vidieku je to len 2,9 až 7,7 percenta.
Vysoký krvný tlak
Začína sa objavovať u detí už okolo 13. roku, výskyt je, našťastie, veľmi zriedkavý, týka sa 1 až 2 percent žiakov.
Alergické ochorenia
Trápia najmä mestské deti, ich počet je niekedy až dvojnásobný od 8 do 17 percent.
Poruchy príjmu potravy
Vyskytujú sa ojedinele - v počte pol až jedného percenta a častejšie sú u žiakov prvého stupňa.
Bolesti chrbta
Začínajú sa vyskytovať u žiakov od 3. a 4. ročníka. U žiakov druhého stupňa sa ich výskyt zvyšuje a pohybuje sa percentuálne od 1 do 10 percent.
Najvyšší výskyt týchto ochorení je u žiakov 9. ročníka vidieckych základných škôl (9,6 percenta).
Bolesti hlavy
S výnimkou prvých ročníkov sa tento typ ochorenia vyskytuje u žiakov všetkých ročníkov v priemere od 0,6 do 8,8 percenta. Najvyšší výskyt je opäť u žiakov 9. ročníka vidieckych škôl (8,8).
Psychické ochorenia
Depresia v prvých dvoch ročníkov trápi v mestách okolo 0,5 až 1 percenta detí. Vo vyšších ročníkoch sa vyskytuje sporadicky v 7. a 9. ročníku v počte okolo 1 percenta.
Neurózy sa vo vyšších ročníkoch vyskytujú najmä v 5. ročníku v počte okolo 1 percenta a v 9. ročníku v mestských školách v počte 1,5 percenta.
Poruchamni spánku trpia deti častejšie vo vyšších ročníkoch, najmä na vidieckych školách. Tu trápia deti s počtom 0,3 až 1,4 percenta.
Deti veľmi málo športujú
Takmer dve tretiny detí do 15 rokov nevenujú cez týždeň ani minútu organizovanej športovej činnosti. Viac ako dve hodiny denne športuje len asi 15 percent detí. Športuje významne menej dievčat. Od uplynulého prieskumu nedošlo k výraznejším zmenám.
Vonku sa hrajú menej, ako by mali
Už výsledky z roku 1982 boli považované za abnormálne nízke a výrazne sa nezlepšili ani teraz. Deti základných škôl napríklad trávia vonku necelé dve hodiny, pričom odporúčané sú aspoň tri-štyri hodiny. Ani cez víkend to nie je oveľa lepšie. Počas voľných dní trávi vonku vyše dvoch hodín okolo 80 percent detí. Takéto výsledky považujú odborníci za abnormálne nízke a nezodpovedajú fyziologickým potrebám detí.
Takmer štvrtina detí raňajky nestíha alebo ignoruje
V pracovný deň raňajkuje necelých 40 percent detí od 6-15 rokov, nie sú významné rozdiely pri porovnaní chlapcov a dievčat. So stúpajúcim vekom stúpa percento žiakov, ktorí neraňajkujú. Až 30 percent 13- až 14-ročných vôbec neraňajkuje. Deti na vidieku viac ignorujú raňajky.
Počet neraňajkujúcich dievčat je asi o 2-3 percentá vyšší ako chlapcov.
Spia o hodinu menej ako pred rokmi
Deti do 15 rokov chodia spať do ôsmej večer a dĺžka spánku je u 98 percent žiakov vyhovujúca. Viac ako polovica dospievajúcich sa ukladá k spánku až po desiatej večer. Adolescenti priemerne prespia 7 až 8 hodín, v minulom prieskume z roku 1988 to bolo 8 až 8,5 hodiny. (uj)
