FOTO Z KNIHY STROMY - IKAR
Duby patria k stromom, ktoré sa dožívajú medzi listnáčmi najvyššieho veku – vyššieho ako lipy a buky – často vyše tisíc rokov. Na spílených starých stromoch sa potom merajú a vyhodnocujú letokruhy, vzájomne sa porovnávajú a na ich základe sa vypracúva charakteristika dávnych storočí, čo do počasia a vegetačných podmienok vôbec.
U nás rastie mnoho druhov dubov, úžitkových i ozdobných kultivarov. Plody všetkých sú žalude a to je pre laika najlepší poznávací znak. Niektoré druhy si svojím významom zaslúžia, aby sme o nich viac vedeli.
Dub letný dorastá na statný strom, výškou presahujúci 40 m so širokou korunou a ďaleko rozloženými nepravidelnými konármi. Často sa rozvetvuje už nízko nad zemou a zver i človek sa naň ľahko vyšplhajú. Borku má svetlosivú až hnedastú, rozčlenenú na hustú sieť brázd a líšt. Listy má vajcovité, na špičke zaoblené, na báze uškaté s eliptickými lalokmi, vykrojenými asi do polovice listovej čepele. Na obvode sú často mierne zvlnené, čo v mase robí dojem kučeravosti.
Kvitne v máji až júni. Kvety sa rozvíjajú zároveň s listami a tvoria na konci vetvičiek mnohokveté, previsnuté žltozelené jahňady samčích kvetov, nad ktorými je v nenápadných stopkatých klasoch až po šesť samičích kvietkov s červenkastou trojlaločnou bliznou.
Žalude sú vajcovité, čiaška je plytká, väčšinou ich visí niekoľko nad sebou na stopke dlhej 5-6 cm. Mladé žalude sú zelené, zrelé majú pozdĺžne hnedé pásiky. Dozrievajú v septembri – októbri.
Ťažisko výskytu duba letného je v nížinách veľkých riek, lebo má rád vlhké výživné pôdy a extrémne podmienky znáša lepšie ako jeho príbuzný – dub zimný. Pôvodne bol rozšírený takmer v celej Európe.
Obchádza suché lokality a zasahuje od Uralu až na Kaukaz, Krym, Malú Áziu, Balkánsky, Apeninský polostrov a severnú časť Pyrenejského polostrova. V tejto širokej oblasti je dôležitou porastotvornou drevinou, tvorí základ tvrdého lužného lesa, kde rastie s brestmi, javormi, lipami, jaseňmi a inými druhmi. Je svetlomilný a v parkoch vytvára často krásne a obdivované solitéry.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
