Osoby, ktoré v priemernom veku 56 rokov najlepšie obstáli v testoch reakcií, boli vystavené najmenšiemu riziku, že v nasledujúcich 14 rokoch zomrú. Tento efekt nezávisel od toho, či príčinou smrti bola dopravná nehoda alebo choroba, konštatuje Ian Deary z univerzity v Edinburghu.
Na súvislosť medzi výkonnosťou mozgu a dĺžkou života poukázali už staršie štúdie. Vedci napríklad zistili, že ľudia s vyšším inteligenčným kvocientom žijú v priemere dlhšie ako osoby s nižším IQ. Či však v týchto štúdiách kľúčovú úlohu skutočne zohrávala spracovateľská kapacita mozgu, je sporné, pretože vyššiu inteligenciu ovplyvňujú aj zvyklosti a okolie, v ktorom človek žije. Dôležitým faktorom tak mohli byť aj starostlivosť o zdravie, bezpečné pracovisko alebo vo všeobecnosti zdravší spôsob života.
Deary a jeho kolegovia skúmali reakčné schopnosti, pretože podľa ich názoru lepšie odrážajú efektívnosť spracúvania informácií v mozgu. Vyhodnotili údaje z roku 1988 o veku, pohlaví, životnom štýle, IQ a reakčných časoch 898 dobrovoľníkov, ktorí mali v čase testov 54-58 rokov. Tieto údaje porovnali s rizikom úmrtia v nasledujúcich 14 rokoch, počas ktorých zomrelo 185 pozorovaných osôb. Výsledok bol nečakane jasný: Priamo úmerne poklesu reakčného času sa zvyšovalo riziko úmrtia.
Vedci si túto súvislosť zatiaľ nevedia vysvetliť. Domnievajú sa, že zdravotné problémy môžu už v skorom veku obmedziť výkonnosť mozgu. Reakčný čas by teda mohol byť indikátorom zdravotného stavu človeka a tým aj jeho náchylnosti na choroby a predčasnú smrť. (tasr)
