na pohotovosť. Lekár chvíľu váhal nad EKG, potom mu ho natočil znova. Povedal, že so srdcom nič nemá, aspoň prístroj neukazuje. Napriek tomu mu pichol injekkciu. Vladovi bolo lepšie, ale znervóznilo ho, že mu robili EKG dvakrát.
O týždeň sa záchvat zopakoval. V noci sa prebudil celý spotený, srdce mu búšilo ako zvon, hrudník mal zovretý, nevedel sa nadýchnuť. Utekal k oknu a snažil sa nadýchať čerstvého vzduchu. Vystrašená manželka ho odviezla na pohotovosť. Scéna sa opakovala ako pred týždňom, len s iným lekárom.
V priebehu pol roka bol na pohotovosti 17-krát. Absolvoval celý rad vyšetrení - opakovane EKG, odbery krvi, ultrazvuk. Nič sa nenašlo a záchvaty sa opakovali stále ďalej. Nechal sa hospitalizovať na internom oddelení, kde mu nič nenašli, len mu taktne odporučili psychiatra. Odmietol.
Ďalej sa stále pozoroval - meral si tep na bruchu, spánkoch, na krku, na zápästí. Zistil, že je často nepravidelný. Prestal cvičiť, začal sa vyhýbať milovaniu. Nechcel si namáhať srdce. Kvôli strachu zo srdcového záchvatu obmedzil cestovanie. Autom bol schopný jazdiť len skoro ráno a neskoro večer, keď je menšia premávka. Nechal sa znova hospitalizovať- tentoraz na neurológii. Opäť mu odporučili psychiatra. Tentoraz už neodmietal. Diagnóza znela: typický úzkostný stav, choroba má psychosomatický podklad.
Pomocou liekov a psychoterapie sa mu darí zvládať úzkostné stavy a pocity, že jeho srdce zlyháva.
