Nepríjemnosti v práci, hádka s partnerom či neposlušné deti. Zlosť sa vo vás v priebehu dňa hromadí a večer vám príde na um jediné riešenie - vyspať sa na to.
Predstava, že vás spánok zbaví nepríjemných spomienok sa však nezhoduje s výsledkami nového výskumu, ktorý publikoval vedecký časopis Nature Communications.
Vedci zo Standfordu sa rozhodli bližšie preskúmať mechanizmus, akým sa spomienky archivujú. Výskumníci chceli tiež zistiť, či spomienky počas spánku strácajú nepríjemný náboj. Potláčanie nežiaducich spomienok je totiž zásadné pre duševné zdravie človeka.
Účastníkom experimentu najskôr v priebehu dvoch dní ukazovali súbežne dvojice obrázkov tak, aby sa im v mysli prepojili. Na jednom z obrazov bola tvár s neutrálnym výrazom, druhý obrázok zachytával zranených ľudí, plačúce deti, alebo mŕtvoly.

Neskôr výskumníci ukázali dobrovoľníkom obraz tváre a prikázali im, aby sa snažili vedome zabrániť nepríjemnej spomienke. Úlohou kontrolnej skupiny zas bolo na nepríjemný obrázok aktívne myslieť.
Záznamy neurologických procesov ukázali, že pre účastníkov bolo náročnejšie potlačiť nepríjemnú spomienku v prípade, že po prepojení neutrálneho a negatívneho obrazu spali. Spomienky sa v pokojnom stave mysle ustálili a odolávali ďalším zmenám.
Zistenia vedcom pomohli v lepšom pochopení a lepšom nastavení liečby posttraumatickej stresovej poruchy.
„Znamená to, že spánková deprivácia by krátko po traumatickej skúsenosti mohla zabrániť trvalému uloženiu negatívnej spomienky do pamäte,“ naznačujú autori v štúdii.