Neprirodzené, škodlivé, nechutné. Polemiky o tom, či mlieko patrí do ľudského jedálničku sa zdajú byť nekonečné. Potrebujú ľudia mliečne produkty? Odpoveď prináša veda.
Mlieko obsahuje cukor zvaný laktóza. Aby prešiel cez črevnú stenu do krvného obehu, musí ho na jednoduchšie sacharidy rozštiepiť enzým laktáza. Deti enzým produkujú vo veľkých množstvách, vďaka nemu dokážu vstrebať materské mlieko.
Ľudia reagujú na mlieko rôzne. V populáciách, kde mlieko historicky konzumovali málo, napríklad v Japonsku a Číne, si väčšina detí prestáva vyrábať laktázu už krátko po odstavení od materského mlieka. Vznikajú preto celé generácie, ktoré nie sú schopné vstrebať laktózu v mlieku a trpia neznášanlivosťou.
Prečo riskujete ak z dieťaťa urobíte vegána Čítajte Tolerantní majú výhodu
V obyvateľstve, kde bola spotreba mlieka historicky vysoká, napríklad ako v Európe, vytvárajú telá väčšiny dospelých ľudí laktázu po celý život.
Problémy s trávením mlieka má približne len päť európskej percent populácie. Neznášanlivosť na mliečne výrobky sa prejavuje vetrami, nadúvaním a hnačkami.
Priebežná produkcia laktázy v dospelosti je častou dedičnou genetickou variabilitou, ktorá ľuďom poskytuje selektívnu výhodu.
Mlieko je užitočným zdrojom energie, bielkovín, vápniku, fosfátu, vitamínov skupiny B a jódu. Znamená to, že ľudia s mutáciou mali historicky väčšiu šancu byť zdraví a splodiť viac detí, než tí, ktorí trpeli intoleranciou laktózy.
Viete, ako sa stravovať počas dojčenia? Čítajte Priaznivé kvasenie
Mlieko je súčasťou európskej stravy už viac než 8-tisíc rokov. Na jedálničiek sa zaradilo po tom, čo človek vymenil kočovný štýl za usadlý. Živočíšne mlieko spočiatku nedokázal stráviť, zmena prišla s objavom kvasenia, respektíve fermentácie.
Syr a jogurt ľudské telo dokáže lepšie stráviť preto, že baktérie počas fermentácie spotrebujú väčšinu laktózy. Ľudia s neznášanlivosťou laktózy vďaka tomu môžu napríklad piť kefír, fermentovaný mliečny nápoj, ktorý okrem iného prospieva črevnej flóre.
Tvrdenie, že ľudstvo ako také nie je evolučne prispôsobené na konzumáciu mlieka je preto nepravdivé. Rovnako, ako naplatí, že mliečne výrobky podporujú zápaly v tele či aciditu.
Zázvor, cesnak a med: Prečo patria do domácej lekárničky? Čítajte Otázniky pri vápniku
Nutriční vedci a dietológovia radi zdôrazňujú, že mlieko pomáha udržať priaznivú hladinu vápnika v kostiach. „Odveké múdro“ však nedávno spochybnilo niekoľko veľkých štúdií.
Vedci v nich prišli k záveru, že v skutočnosti vôbec nie je dôležité, koľko vápnika človek príjme zo stravy. Riziko zlomenín ostáva rovnaké.
Napriek tomu v kultúrach, ktoré nezvyknú jedávať mliečne produkty (napríklad spomínané Japonsko a Čína), sa často vyskytuje zlomenina bedra. Ide o zranenie typické pre riedke kosti a v porovnaní s bielou americkou a európskou populáciou sa vyskytuje až o 150 percent častejšie.
Dôležitá poznámka na adresu štúdií je, že skúmali príjem vápnika v dospelosti. Podstatnejšia je pritom strava v detstve a dospievaní. Nepriamo to potvrdzuje aj štúdia na deťoch, ktoré mali alergiu na kravské mlieko. Nedostatok mlieka výrazne znížil odolnosť ich kostí.
Po liečbe, ktorá úspešne znížila citlivosť ich organizmu na alergén, sa vďaka mlieku zlepšila kvalita ich kostí. Alternatívne zdroje vápnika hustotu kostí deťom nezlepšili.
Pri boji s obezitou pomáha aj mlieko Čítajte Cesta menšieho odporu
Ak mlieko dospelým nezlepší kvalitu kostí, prečo by ho mali piť? Dôvodov je aj bez vápnika dostatok.
Ukazuje to aj štúdia, v ktorej si dobrovoľníci vyškrtli zo stravy mlieko a mliečne produkty. Vymenili ich za potraviny, ktoré obsahovali rovnaké množstvo vápnika - zelenou listovou zeleninou alebo sójovým mliekom, ktoré bolo obohatené o vápnik.
Strava síce mala dosť vápnika, ale obsahovala menej bielkovín, draslíka, fosforu, riboflavínu, či vitamínov A a B12.
Mlieko je zároveň výborným zdrojom esenciálnych aminokyselín, malých proteínových molekúl, ktoré tvoria svalstvo a opravujú poškodené tkanivá.
Veda spochybňuje aj obľúbený argument kritikov že mlieko telo zahlieňuje. Hlien vraj potom využívajú mikroorganizmy ako stavebný materiál na vytvorenie infekčných ložísk. Áno, po vypití mlieka dochádza k tvorbe ochranného filmu na sliznici tráviaceho traktu. Avšak film sa po krátkej dobe rozkladá na živiny.
Pokiaľ ide o zdravie, je fakt, že dospelí si bez mlieka a mliečnych výrobkov poradia. Bielkoviny a stopové prvky dajú nájsť aj v iných potravinách. Namiesto zložitého plánovania je omnoho jednoduchšie dať si pohár mlieka alebo pár kúskov syra.
