V takmer tridsaťstupňových mrazoch môže zamrznúť každý, už polhodinový pobyt na tuhom mraze môže spôsobiť omrzliny a podchladenie. Seniori a deti by v mrazoch nemali tráviť čas bez dozoru.
„Telo s teplom hospodári a v mrazoch prednostne zásobuje srdce, pľúca, mozog. Robí to na úkor okrajových častí tela ako ruky, nohy, nos či uši,“ vysvetľuje všeobecná lekárka Jana Kováčová.
Nebezpečná je najmä kombinácia mínusových teplôt s vetrom, vtedy je pocitová teplota omnoho nižšia, ako ukazuje teplomer, a omrzliny vznikajú rýchlejšie.
Stabilných 37 stupňov. Ako si telo vytvára teplo? Čítajte Cibuľová stratégia
Ako sa chrániť pred extrémnym chladom
- Chráňte svoju pokožku pred omrzlinami či inými poškodeniami, najmä ak teplota klesne pod -10 °C. Nedotýkajte sa chladných predmetov holými rukami.
- Plánujte svoje aktivity v závislosti od počasia a prispôsobte ich aktuálnym podmienkam.
- Vždy pri sebe majte mobilný telefón, ktorým si môžete zavolať pomoc. Blízkych informujte o trase a predpokladanej dĺžke prechádzok.
- Udržiavajte telesnú teplotu fyzickou aktivitou a dostatočným prísunom jedla.
- Pravidelne dopĺňajte tekutiny, aj keď v chlade nepociťujete smäd. Pri fyzickej aktivite pite aspoň dva litre tekutín denne a viac. Vhodné sú vlažné nealkoholické nápoje.
- Vyhýbajte sa alkoholu a kofeínovým nápojom, ktoré zvyšujú riziko podchladenia a omrzlín.
- Vyhýbajte sa cvičeniu v mraze, pokiaľ trpíte kardiovaskulárnymi alebo respiračnými ochoreniami.
- Chráňte deti pred chladom a v prípade potreby pomôžte aj starým ľuďom vo vašom okolí.
Pri mínusových teplotách Zuzana Drobová z Úradu verejného zdravotníctva odporúča takzvaný „cibuľový spôsob oblečenia“. Pri vrstvení treba mať na pamäti, že nejde ani tak o počet zvrškov, ako ich funkciu.
Tesne priliehajúca základná vrstva by mala odvádzať pot a udržiavať telo v suchu. Bavlnené oblečenie nie je vhodné, keďže pot pohlcuje. Ako spodnú vrstvu Drobová odporúča termobielizeň.
Úlohou strednej vrstvy je telo izolovať od chladu. Viacero tenších vrstiev takpovediac udrží teplý vzduch „v pasci“. Vonkajšie vrchné oblečenie by malo byť z odolného materiálu, ktorý odrazí vietor, sneh a dážď.
„Platí, že starí ľudia potrebujú teplejšie oblečenie, keďže sami produkujú menej telesného tepla,“ vysvetľuje Drobová.
Čiapka je nutnosťou
„Dôležité je chrániť predovšetkým hlavu, ruky a nohy. Samozrejmosťou sú čiapka, rukavice, nepremokavá obuv,“ menuje s tým, že mokré oblečenie treba čo najskôr vymeniť za suché.
Nech si vyberiete akýkoľvek druh pokrývky hlavy, urobíte dobre, pretože podľa lekárky najviac tepla strácame práve nedostatočným pokrytím hlavy a krku.
Na hlave máme oveľa menej podkožného tuku, ktorý je prirodzenou izolačnou vrstvou, a tak sa práve tu teplo stráca najrýchlejšie.
„Na hlave – špičke nosa, ušných lalôčikoch, brade – sa nám najčastejšie vytvárajú aj omrzliny," vysvetľuje lekárka. V arktických teplotách je najvhodnejším riešením kukla.
Prečo dokážu ponožky zahriať celé telo? Čítajte So športom opatrne
Šport pri miernych mrazoch by mal byť bez komplikácií, no ak teplomer ukáže menej než mínus 15 stupňov, začína byť riskantný. Svaly stuhnú, koordinácia pohybu sa zhorší a kĺby môžu bolieť od prechladnutia.
Problémom je aj ľadový vzduch, ktorý športovci vdychujú. V mrazoch je takmer nemožné dýchať nosom, ktorý sa zaplní sekrétmi a je nepriechodný.
„Ústami potom mrazivý vzduch vdychujeme priamo do priedušiek a pľúc,“ vysvetľuje lekárka a varuje, že možnosť prechladnutia takto vzrastá.
Chladný vzduch dokáže astmatikom spustiť záchvat. Objaviť sa môže aj takzvaná chladová alergia, keď sú podráždené dýchacie cesty, očné spojivky alebo koža. Nejde o alergiu v pravom slova zmysle, keďže ju nespúšťa alergén. Športovci by teda v extrémnych mrazoch radšej nemali riskovať.
Ako sa pripraviť na pobyt a prípadný úraz v horách Čítajte Horúce nápoje radšej nie
Opatrní by mali byť aj ľudia, ktorí žijú sami vo veľkých domoch a z ekonomických dôvodov vykurujú len niektoré miestnosti. „S príchodom mrazov je dobré skontaktovať rodičov či starých rodičov a upozorniť ich, aby si lepšie zakúrili a obmedzili vychádzky,“ hovorí Kováčová.
Mrazom treba prispôsobiť aj pitný režim, horúce nápoje sú podľa nej nevhodné. „Priveľmi rozširujú cievy, čím dochádza k stratám tepla. To znamená, že vhodnejšie je piť vlažné nealkoholické nápoje,“ hovorí Drobová.
Alkohol je v sibírskej zime dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane síce rozšíri cievy, čím oddiali omrzliny končatín, no na strane druhej cez otvorené cievy rýchlejšie uniká teplo a človek zamŕza rýchlejšie.
„Pocit zahriatia po grogu alebo čaji s rumom je teda v konečnom dôsledku skôr ilúziou,“ dodáva Kováčová.
