Pod slovíčkom alkoholik si väčšina ľudí predstaví staršieho asociála či krčmového násilníka. Obraz vysokoškolského študenta, vysokopostaveného manažéra, prípadne mladej mamičky zíde na um málokomu.
Údaje Svetovej zdravotníckej organizácie ukazujú, že od alkoholu je na Slovensku závislých viac než 200-tisíc ľudí.
Neexistuje jeden univerzálny typ alkoholika, závislosť sa neprejavuje vždy rovnako a u pacienta nemá rovnaký priebeh „Naše prieskumy však ukázali, že väčšina ľudí, ktorí trpia závislosťou od alkoholu, sú takzvaní slušní ľudia,“ vysvetľuje riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica.
Je vysoko individuálne za aký čas prejde od prvého pohárika v živote ku vzniku chorobnej závislosti.
„Pomerne rýchly a časovo krátky býva nástup závislosti u mladých ľudí začínajúcich s pravidelným pitím v tomto veku,“ upozorňuje odborník na závislosti. Závislosť sa môže objaviť už za jediný rok a vznikajú aj predpoklady na súvisiace zdravotné problémy, ktoré sa v plnej miere prejavia v strednom a vyššom veku.

Ako vzniká závislosť
Psychoaktívne látky, medzi ktoré patrí aj alkohol, mozog stimulujú podobne ako prirodzené nedrogové podnety - jedlo, voda, či sex. Opakované užívanie alkoholu vedie k systematickému vyplavovaniu dopamínu. U ľudí vyvoláva príjemné pocity, preto sa mu hovorí aj „hormón šťastia“.
Pri striedmom pití, ale aj v prvej fáze vývinu závislosti od alkoholu preto prevažujú príjemné pocity. „Väčšina ľudí nezačína s pitím pre problémy, ale práve pre jeho euforické účinky,“ vysvetľuje Okruhlica.
Alkoholizmus dnes postihuje rozmanité spektrum ľudí, môže ísť aj o odborníkov, ktorí sa potrebujú zbaviť stresu z množstva práce a šibeničných termínov. Finančná záťaž neprekáža, pretože väčšina z nich má slušné príjmy.
Ďalšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí odídu pracovať do zahraničia. Ako cudzinci majú obmedzené sociálne väzby a cítia sa byť izolovaní od domáceho prostredia. Mužom na ubytovniach robí spoločnosť nezriedka debnička piva či fľaša tvrdého alkoholu. „Mali sme jedného dvadsaťpäťročného pacienta, ktorému sa podarilo dostať do štádia závislosti počas dvojročného pobytu vonku. Nie je to štandardné správanie, ale ani zriedkavé."
Alkoholu prepadajú čoraz častejšie aj ženy. Pre stresy v práci alebo rodine. Ohrozené sú aj ženy na materskej, ktoré trpia izoláciou a stresom zo stereotypu, prípadne ignoranciou partnera.

Zvyk alebo závislosť?
S manželkou každý druhý deň vypijeme fľašu vína. Veľmi mi chutí pivo, denne si dám jedno veľké. Cez víkend vypijem pijem cez liter tvrdého. Som alkoholik, som závislý?
Odhadnúť, kedy začína problém, nie je jednoduché, svedčia o tom aj otázky, ktorými ľudia Okruhlicu zavalia pri každej príležitosti.
Niekedy je ochorenie jednoznačné, no nie vždy musí ísť o závislosť. „Skúste prerušiť aspoň na mesiac váš zvyk abstinenciou a uvidíte. Ak nebudete mať žiadne problémy, tak asi nie ste závislý od alkoholu,“ radí Okrúhlica.
Aj keď ľudia pijú v čase oddychu a v rekreačnom prostredí, neznamená to, že nie sú vystavení riziku vzniku závislosti. Problémy má asi päť až osem percent opakovaných užívateľov.
„Stimulácia je pri závislosti silnejšia než pôsobenie prirodzených stimulátorov. Preto ľudia začnú dávať prednosť psychoaktívnej látke, napríklad alkoholu, často na úkor stravovania alebo sexuálnej aktivity.“

Neúspechy ako súčasť liečby
Väčšina ľudí sa rozhodne problém ignorovať a ambulanciu psychiatra každoročne vyhľadá iba približne desať percent z nich. Aj napriek podpore odborníkov a blízkych sa k dlhodobej, aspoň ročnej abstinencii prepracuje asi tretina liečených.
Počet úspešných abstinentov sa môže na zdať nízky, no je potrebné si uvedomiť, že odvykanie je postupný proces. Dlhodobé prieskumy totiž podľa Okruhlicu ukazujú, že po troch rokoch od začiatku liečby sa už podarí dlhodobo abstinovať dvom z troch liečených.
„U ostatných to neznamená neúspech, lebo väčšina sa dá aspoň čiastočne zdravotne do poriadku a pri opakovanom pokuse bývajú úspešní,“ vysvetľuje.
Najťažšie je začať uvažovať nad tým, že má človek problém a vôbec to prijať. Závislý príde do ambulancie, a keď sa ho lekár opýta, prečo prišiel, ešte aj tam tvrdí, že nemá žiadny problém. Motivácia pacienta liečiť sa začína, keď si prizná závislosť. Bez vôle pacienta liečenie nebýva úspešné.

Alkohol ako zápal
Ťažšiu pozíciu majú ľudia zo sociálne slabších skupín, najmä bezdomovci. Strácajú zmysel pre normálny spôsob života, a ani o liečbu, ktorú im systém umožňuje, nemajú záujem. Tí, ktorí ju absolvujú, sa zväčša vracajú na ulicu.
Len niektorým sa podarí dostať na jeden až dva roky do resocializačného zariadenia. Nie všetci sú ochotní stotožniť sa s prísnymi pravidlami a obmedzeným pohybom a slobodou.
„Závislosť stále prirovnávam k zápalu priedušiek v internej medicíne,“ hovorí odborník. Takýto „zápal“ môže prejsť sám, bez liečby, alebo si dotyčný kúpi v lekárni bylinky, prípadne lieky a sám sa vylieči. A ak sa mu nedarí, zájde k lekárovi. S alkoholikmi je to podobné. Môžu prestať sami, alebo sa dajú na lôžkovú či ambulantnú liečbu.
Sú však aj takí, ktorým ani lôžková nepomôže. Prídu, porozprávajú sa a zhodnotia, že s pitím nechcú prestať. Ten priebeh je vtedy taký hrozný, ako keď bronchitída prejde do bronchopneumónie a aj napriek liečbe antibiotikami ľudia zomierajú, najmä tí starší, oslabení,“ vysvetľuje Okrúhlica.

Samoliečba nemusí zabrať
Medzi najčastejšie negatívne telesné dôsledky dlhodobého pitia patrí rakovina, poškodenie pankreasu a pečene, zvýšený krvný tlak a s tým súvisiace poruchy srdca.
Počas svojej praxe Okrúhlica spomína na 37-ročného otca dvoch malých detí. „Mal ťažkú cirhózu pečene a prišiel k nám z interného s tým, že keď nebude abstinovať, skoro zomrie,“ spomína. Pacient chcel svoj problém zvládnuť sám, ale pil aj naďalej a o rok zomrel. Mal právo povedať, že sa liečiť nebude,“ hovorí.
Že nejde o ojedinelý prípad ilustruje aj na príbehoch ďalších tridsiatnikov - úspešného podnikateľa a poslanca miestneho zastupiteľstva, ktorí sa časom s cirhózou ocitli na internom oddelení a dnes už tiež nežijú.