Vírus eboly za dva roky usmrtil viac než 11-tisíc ľudí. Očkovaciu látku, ktorá by mohla poslúžiť ako prevencia, sa podarilo vyvinúť v závere roka 2016. Uprostred paniky, ktorá sprevádzala ebolu, vzápätí vyvstala ďalšia hrozba - zika.
V priebehu roku 2015 sa v krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku nakazili desiatky tisíc ľudí a viac než 2-tisíc detí sa v dôsledku choroby narodili s mikrocefáliou. Deformáciu detskej hlavičky spôsobil vírus, ktorý sa na tehotné ženy preniesol prostredníctvom uhryznutia komárom alebo sexuálnym stykom.
Na pandémiu sme nepripravení
„Ebola a zika ukázali, že svet je tragicky nepripravený odhaliť lokálne ohniská ochorení a reagovať dostatočne rýchlo na to, aby sa zabránilo globálnej pandémii,“ povedal filantrop Bill Gates v tlačovej správe CEPI, koalície verejného a súkromného sektora pre inovácie v boji proti epidémiám.
Mimovládne organizácie, predstavitelia vlád a vedci z celého sveta sa rozhodli perspektívnu hrozbu epidémií odvrátiť prostredníctvom fondu na vývoj nových vakcín. Fond má v súčasnosti hodnotu 430 miliónov eur.
Novovyvinuté vakcíny následne budú poskytované zdarma.
Choroby, ktoré by mali vakcíny zlikvidovať, pritom nie sú v epicentre pozornosti svetových médií a ich názvy sú pre väčšinu ľudí neznáme. Práve o to však v projekte ide, zastaviť lokálne epidémie skôr, než preniknú do globálneho povedomia.
V Amerike hlásia prvé úmrtie na superodolnú baktériu Čítajte Miliardové ekonomické škody
Medzi trojicu chorôb, na ktoré sa vedci zamerali, patria Middle Eastern Respiratory Syndrome (MERS), horúčka Lassa a vírus Nipah (NiV). Všetky tri sú vysoko nákazlivé a neexistuje na ne efektívna liečba ani vakcíny.
O vzniku fondu informovali vo štvrtok (19. januára) predstavitelia CEPI na Svetovom ekonomickom fóre v švajčiarskom Davose. Prvý vklad poskytla nemecká, japonská a nórska vláda, ako aj nadácia manželov Billa a Melindy Getesových a charitatívna organizácia Wellcome Trust.
Vlády, ktoré sa do projektu zapojili, rozhodnutím reagujú na ekonomické škody, ktoré epidémie spôsobujú. Ich výšku na ekonomickom fóre prirovnala nórska premiérka Erna Solberg k škodám spôsobeným vojnou alebo ekologickou katastrofou.
„Guinea, Sierra Leone a Libéria utrpeli v dôsledku eboly ekonomickú stratu takmer troch miliárd eur, epidémiu SARS-u možno doposiaľ vyčísliť na viac než 37 miliárd eur,“ povedala podľa agentúry Reuters.
Môže vírus zika zabíjať a rozšíri sa po Európe? Sedem otázok a odpovedí Čítajte Hlavne nezabudnúť
CEPI sa bude usilovať rozvoj vakcín v prvých dvoch štádiách účinnosti. V prípade, že dôjde k prepuknutiu epidémie, bude vakcína pripravená priamo na vstup do tretej fázy testovania na veľkej skupine ľudí, čiže posledného štádia, ktoré predchádza licencovaniu novej vakcíny.
Podľa výkonného riaditeľa CEPI Andrewa Wittyho by fond mal zahrnúť aj dokončenie prác na vakcíne proti ebole, na ktorú existuje niekoľko úspešných kandidátov, ktorí sa osvedčili v štúdiách.
„Musíme byť schopní mať licencovanú očkovaciu látku, ktorú možno použiť hneď zajtra, ak by epidémia eboly opäť prepukla,“ povedal Witty. Najväčšou chybou by podľa neho bolo urobiť to, čo v prípade SARS. Zabudnúť a ísť ďalej.
V roku 2003 sa pritom chorobou nakazili ľudia v takmer štyridsiatich krajinách a v priebehu týždňov ochorenie spôsobilo celosvetovú paniku. Zomrelo 800 ľudí, väčšina obetí pochádzala z Ázie.
Môže mať smrteľný vírus MERS, no na Slovensku mu nevieme pomôcť Čítajte Prvý bude MERS
Z trojice ochorení, ktoré by mohli spôsobiť nové epidémie, dostane pri vývoji vakcíny prednosť MERS. Nákazlivé ochorenie dýchacích ciest zdravotníci prvýkrát zaznamenali v roku 2012 v Saudskej Arábii.
U väčšiny pacientov sa vyvinulo ťažké akútne respiračné ochorenie s príznakmi horúčky, kašľa a dýchavičnosti. Podľa údajov centra na kontrolu a prevenciu ochorení (CDC) z desiatich nakazených pacientov zomrel každý tretí až štvrtý.
Postupne vírus prenikol aj do iných krajín a o tri roky neskôr prepukol napríklad v Južnej Kórei.
Po MERS-e budú nasledovať vakcíny proti vysoko nákazlivým vírusom horúčky Lassa a NiV, ktoré bez riadneho očkovania predstavujú globálnu hrozbu.
Horúčka Lassa sa prvý krát objavila v roku 1969 v Nigérii, na človeka sa vírus prenáša prostredníctvom kontaminovaného moču a trusu potkanov. Akonáhle sa nakazí človek, ochorenie sa môže medzi ľuďmi šíriť telesnými tekutinami. Každoročne vírus zabije približne 5-tisíc ľudí, pričom väčšina úmrtí sa vyskytuje v západnej Afrike.
NiV, zvaný tiež Nipah, zdravotníci objavili v roku 1998 v oblasti malajzijského mesta Port Dickson. Zdrojom nákazy je ovocie, ktoré kontaminovali netopiere. Z človeka na človeka sa prenáša predovšetkým v nemocničnom prostredí, podobne ako aj horúčka Lassa. Za posledných 16 rokov NiV zabila 196 ľudí.
