BRATISLAVA. Mľaskanie, pregĺganie, hlasné dýchanie. Kým jedného podobné zvuky mierne znechutia, iného zaleje pot a od zlosti sa mu zrýchli tep.
Nejde pritom o žiadnych nervákov, ale ľudí, ktorí trpia vzácnym ochorením, mizofóniou. Háklivú reakciu na každodenné zvuky u nich spôsobujú neštandardné prepojenia v mozgu.
Zistenia opisuje štúdia vedcov britskej Newcastle University, ktorú publikoval časopis Current Biology.
Vedci sledovali mozgy 20 ľudí, ktorí trpia mizofóniou a 22 ľudí bez nej. Všetci účastníci počúvali zvuky troch kategórií. Prvú tvorili nepríjemné zvuky ako krik či detský plač, v druhej sa objavili neutrálne zvuky ako je dážď a v tretej skupine boli zvuky, ktoré rozčuľujú mizofonikov. Napríklad klikanie perom alebo dýchanie.
Kým prvá skupina zvukov prekážala úplne všetkým, na tretiu kategóriu reagovali iba mizofonici. Keď započuli zvuky, ktoré ich buď rozčúlia, alebo sa od nich potrebujú vzdialiť, začali sa potiť a srdce im začalo búšiť vo vyššej frekvencii.
Prečítajte si tiež: Prečo smiech prospieva zdraviu?
Zábery mozgu ukázali, že ľudia, ktorí citlivo reagovali na bežné zvuky, v ňom majú odlišné prepojenia. Zásadnú úlohu v celom procese má vývojovo mladšia časť mozgu, ktorá sa nazýva anterior insular cortex (AIC). Okrem toho, že je centrom emócií, ovplyvňuje aj nasmerovanie pozornosti.
U mizofonikov je AIC pri ich „spúšťacích zvukoch“ aktívnejší než u bežného človeka. Mizofonici reagujú extrémnejšie aj preto, že oblasť AIC majú prepojenú s väčším množstvom ostatných oblastí mozgu, než je obvyklé.
Vzhľadom na zložitú diagnostiku zatiaľ výskumníci netušia, aká je skutočná populácia mizofonikov. Keďže bežné zvuky dokážu človeka dohnať k agresivite či k asociálnemu správaniu, vedci plánujú mizofóniu naďalej skúmať a pokúsiť sa nájsť prípadnú liečbu.
