BRATISLAVA. Dosiaľ sa lekárom nedarilo diagnostikovať autizmus skôr, než u dvojročných detí. Štúdia, ktorú publikoval časopis Nature, však ukazuje, že prvé prejavy ochorenia možno spozorovať už počas prvého roku dieťaťa.
Štúdia výskumníkov zo Severokarolínskej porovnávala 148 detí, pričom viac než stovka mala vysoké riziko autizmu - poruchou trpel ich starší súrodenec. Zvyšok tvorila kontrolná skupina.
Vedci skenovali mozog detí v šiestom mesiaci, v dvanástom mesiaci a v druhom roku života. Vďaka následnej počítačovej analýze umelou inteligenciou sa podarilo s 81-precentnou presnosťou odhaliť deti, u ktorých sa porucha neskôr rozvinula.
Ukázalo sa, že predpokladom boli rozdiely v časti tej časti mozgu (v mozgovej kôre), ktorá zodpovedá za vyššie kognitívne funkcie. V období medzi šiestym a dvanástym mesiacom vedci spozorovali abnormálny nárast plochy cerebrálneho kortexu (centra vedomých myšlienok). Následne naň medzi prvým a druhým rokom nadviazal nárast objemu mozgu dieťaťa.
"Povrchové rozdiely sa ukázali už v prvom polroku. Vďaka tomu dokážeme presnejšie určiť obdobie, kedy sa u rizikových detí vytvárajú zmeny, ktoré predchádzajú vonkajším prejavom poruchy," hovorí výskumníčka Heather Hazlett pre BBC.

Nové zistenia by mohli viesť ku rýchlejšej diagnostike a tým aj ku skoršej terapii, ktorú by rizikové dieťa podstúpilo v období, kedy je jeho mozog tvárnejší.
Odhaduje sa, že poruchami na autistickom spektre, ktoré ovplyvňujú správanie a sociálnu interakciu, trpí približne každý stý človek. Účinný test, ktorý by dokázal efektívne diagnostikovať poruchu u všetkých detí, nie len rizikových, naďalej neexistuje.
Aj keď autizmus nemožno vyliečiť, vďaka štúdii sa aspoň podarilo znížiť vek v ktorom dieťa podstúpi behaviorálnu terapiu, ktorá mu môže pomôcť vylepšiť komunikačné a sociálne zručnosti.
Výsledky štúdie zároveň nepriamo vyvracajú dohady, že autizmus spôsobuje očkovanie proti mumpsu, rubeole a osýpkam. Poruchy sa totiž u detí podarilo diagnostikovať skôr, než podstúpili vakcináciu.