BRATISLAVA. Vo svete významných vedeckých objavov zohráva dôležitú úlohu súhra šťastných omylov a náhody.
Klasickým príbehom je objav penicilínu. Cesta k historicky prvému antibiotiku by mohla byť zložitejšia, keby bol biológ Alexander Fleming poriadkumilovnejší.
Po dovolenke našiel pleseň
„Keď som sa 28. septembra 1928 krátko po úsvite prebudil, rozhodne som neplánoval objaviť prvé antibiotikum na svete a spôsobiť revolúciu v medicíne. Ale myslím, že to bolo presne to, čo som urobil,“ spomínal na objav, ktorý mu priniesol Nobelovu cenu.
Fleming sa v tom čase venoval vlastnostiam stafylokokov, baktérií, ktoré vyvolávajú infekčné ochorenia.
Pacientom s infekciou púšťali žilou v holičstvách a leptali ich Čítajte Objav nastal po tom, čo sa uznávaný vedec vrátil z dovolenky s rodinou. Na jednej zo vzoriek, ktoré pred odchodom ledabolo odložil do rohu laboratória, objavil pleseň.
Kolónie stafylokokov v bezprostrednej blízkosti plesne boli mŕtve, zatiaľ čo vzdialenejšie baktérie boli v poriadku.
Fleming zistil, že baktérie dokázala zahubiť tekutina, ktorú pleseň produkovala. Šťavu neskôr pomenoval podľa rodu plesne Penicillum.
Neporiadok vo Flemingovom laboratóriu však prekonávajú okolnosti, ktoré viedli k objavu inzulínu.
Na ceste k inzulínu
Cukrovka sa javí ako novodobá choroba, no zmienky o nej možno nájsť už na Egyptských papyrusoch.
Pred objavom inzulínu znamenala cukrovka takmer istý rozsudok smrti. Lekári pre pacientov nedokázali urobiť viac, než im predpísať prísnu diétu s minimom cukrov. V najlepšom prípade si chorý polepšil o niekoľko rokov života.
“Rozhodne som neplánoval objaviť prvé antibiotikum na svete a spôsobiť revolúciu v medicíne. Ale myslím, že to bolo presne to, čo som urobil.
„
V 19. storočí si však výskumníci prvýkrát uvedomili, že zosnulí cukrovkári mali silne poškodený pankreas.
Dvaja nemeckí vedci, Oskar Minkowski a Joseph von Mering, preto uskutočnili experiment na psovi, ktorému orgán odstránili.
Zviera vzápätí ochorelo na pankreatickú cukrovku. Ďalšie pokusy vedcov utvrdili v tom, že pri cukrovke zohrávajú dôležitú úlohu pankreatické šťavy.
Kým vedecké články odborných žurnálov opisujú technický priebeh experimentov, biografie o živote Minkowského rozprávajú o niečo divokejší príbeh, v ktorom zohráva úlohu aj náhoda.
