BRATISLAVA. Lekári dlhodobo predpokladali, že srdce najviac ohrozujú zhluky mäkkého kašovitého plaku. Nový výskum však naznačuje, že najsilnejším predpokladom infarktu nie je mäkký, ale zvápenatený plak.
Infarkt by tak mohli predznamenať skôrnatené cievy a nie vysoký cholesterol. Pri odhaľovaní hrozby infarktu by sa tak vedci mali zamerať viac na vápenatý plak ako na cholesterol.
Nové zistenia výskumníkov z Intermountain Medical Center Heart Institute by mohli pomôcť presnejšie identifikovať ľudí, ktorým hrozí infarkt. Svoje zistenia prezentovali na odbornej konferencii American College of Cardiology Scientific Sessions vo Washingtone.
Plak, ktorý sa hromadí v tele, sa skladá z cholesterolu, tuku alebo vápnika. Predchádzajúce výskumy ho označovali za najrizikovejší faktor, ktorý môže spôsobiť prasknutie cievy alebo spúšťa infarkt.
Spoznajte príznaky a priebeh srdcového infarktu Čítajte Dôležitý ukazovateľ
Vedci skúmali zloženie plaku u 224 pacientov, ktorí trpeli cukrovkou a nemali žiadne symptómy srdcových ochorení.
Pacientov sledovali v priemere sedem rokov a prostredníctvom CT vyšetrenia výskumníci rozvrstvili plak na mäkký, zvápenatený a vláknitý. Výsledky porovnávali s vypočítaným rizikom angíny pectoris (nedostatočným okysličením srdca), srdcovým infarktom a smrťou.
Štúdia odhalila, že vyššie množstvo vápnitého povlaku predchádzalo závažnému srdcovému ochoreniu.
„Ide priamo o ukazovateľ ochorenia, nie len zvýšeného rizika. A predpokladáme, že ide o veľmi dôležitý ukazovateľ,“ tvrdí v tlačovej správe jeden z autorov štúdie, kardiológ Brent Muhlestein.
Choré srdce bolí ženy trochu inak Čítajte Lepšie cielená liečba
Objav by mohol znamenať, že by sa značné množstvo pacientov mohlo vyhnúť statínovej terapii, ktorá sa predpisuje pri vysokom cholesterole. Statíny pomáhajú znižovať hladiny "zlého" LDL cholesterolu, no môžu mať značne nepriaznivé účinky na pečeň a svalstvo.
Lekári by sa tak pri snahe zabrániť infarktu mohli zamerať na pacientov s aterosklerózou, ktorým kôrnatejú cievy v dôsledku ukladania tukových látok do stien tepny.
„Zjednodušene povedané - ak pacient nemá aterosklerózu, nebude mať ani infarkt. Skóre vápniku v tepnách by nám mohlo pomôcť oveľa efektívnejšie určiť komu treba nasadiť liečbu,“ vysvetľuje Muhlestein.
