TOKYO, BRATISLAVA. Muž, ktorý by bol ešte pred niekoľkými rokmi odsúdený na postupnú stratu zraku a slepotu, možno bude opäť vidieť. Zrak mu môžu zachrániť bunky neznámeho darcu. V Japonsku sa po prvýkrát v histórii podarilo transplantovať kmeňové bunky od cudzieho darcu.
Pôvodne kožné bunky darcu vedci donútili vrátiť sa späť do embryonálneho stavu, v ktorom má bunka schopnosť stať sa akoukoľvek inou špecializovanou bunkou v tele. Tieto univerzálne bunky potom vložili od oka Japonca, kde by mali obnoviť zdegenerovanú sietnicu. Operácia z 28. marca by mohla odštartovať nielen začiatok éry darcov kmeňových buniek, ale aj bánk na kmeňové bunky.
Nesmrteľné bunky
Kmeňové bunky by mohli zmeniť medicínu. „Experimentálne sa napríklad ukázalo, že pri podaní mezenchýmových kmeňových buniek do krvi sa tieto prednostne dostávajú na miesto poškodenia a podporujú jeho funkčnú opravu. Niekedy stačí aj vstreknúť ich injekciou na miesto poškodenia,“ vysvetľuje v rozhovore pre Quark experimentálny onkológ Čestmír Altaner, ktorý skúma kmeňové bunky.
Kmeňové bunky v medicíne
- Kmeňové bunky sa využívajú pri liečbe viac než 70 ochorení.
- Podporujú tvorbu kostí pri komplikovaných zlomeninách alebo pri genetických poruchách tvorby kostí.
- Bunky priniesli dobré výsledky pri liečbe chorôb, akými sú napríklad Crohnova choroba, či mnohopočetná skleróza.
- Obnovujú funkcie obličiek a pomáhajú pri pľúcnej fibróze.
- Kmeňové bunky majú veľký potenciál pri liečbe Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby.
Úlohou takzvaných kmeňových buniek je obnovovať opotrebované a poškodené tkanivá v tele. Pre život sú nenahraditeľné, a preto ich podľa Altnera príroda „vybavila takmer nesmrteľnosťou“. Odolávajú toxickým vplyvom okolia a majú zvláštny spôsob delenia - z kmeňovej bunky vždy vzniká jedna totožná kmeňová bunka a druhá špecializovaná, napríklad s vlastnosťami buniek kostí či orgánov.
Napriek medicínskemu potenciálu je práca s ľudskými embryonálnymi bunkami, ktoré sú prirodzeným pôvodcom kmeňových buniek, v mnohých krajinách (vrátane Slovenska) nelegálna. Aby bolo možné využívať unikátne vlastnosti kmeňových buniek bez využitia ľudských embryí vedci pred niekoľkými rokmi objavili metódu, ktorá ich dokáže vyrábať z už dospelej bunky.
Časti z kostnej drene, kože alebo tuku dospelého človeka vedci preprogramujú tak, aby sa vrátili do embryonálnej fázy. „Dajú sa z nich pripraviť akékoľvek iné bunky organizmu tak ako z embryonálnych kmeňových buniek a odpadajú pri tom etické námietky,“ uvádza onkológ.
Zásadný objav takzvaných iPS buniek získal v roku 2012 Nobelovu cenu za medicínu, keďže majú obrovský potenciál napríklad pri liečbe napríklad Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, či zdedených autoimúnnych syndrómov.
