BRATISLAVA. Za posledných 15 rokov sa spotreba antidepresív na Slovensku zvýšila takmer trojnásobne. Na tisícku obyvateľov pripadalo v roku 2015 štyridsať dávok antidepresív denne. Nárast spotreby vidieť v každej sledovanej krajine OECD.
Podľa Slovenskej psychiatrickej spoločnosti ku liekom, ktoré lekári predpisujú pri úzkostných poruchách a depresii, ľudí privádzajú existenčné problémy. Zadlženosť, strata pracovného miesta, finančné ťažkosti, vážne ochorenie, dedičnosť alebo rodinná záťaž.
Kým na Slovensku sa spotrebuje 40 dávok antidepresív na tisícku obyvateľov, priemer OECD je viac než o tretinu vyšší. Predstavuje 65 denných dávok.
Najväčšiu spotrebu antidepresív má Island, jeho obyvatelia skonzumujú viac než trojnásobok slovenskej spotreby. Spomedzi sledovaných krajín sú antidepresíva najmenej rozšírené v Chile.
Psychiatrička: Depresiu nevyliečite smiechom Čítajte Rozšírenie depresie
V priebehu života sa s duševnou chorobou potýka každý druhý človek. Aj v tejto chvíli sužuje okolo 20 percent populácie v produktívnom veku. Nové odhady Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pôsobia pesimisticky - s depresiou sa potýka 300 miliónov ľudí a za posledné desaťročie výskyt choroby vzrástol o 18 percent.
Na Slovensku trpia depresiou približne dve percentá populácie. „Ľudí, ktorí majú jej príznaky, je však niekoľkonásobne viac, môže ísť o státisíce,“ povedala Alexandra Bražinová z Ligy za duševné zdravie.
Ochorenie môže postihnúť kohokoľvek v každom veku a životnom období. Najčastejšie sa objavuje u ľudí v strednom veku, teda medzi 40. a 59. rokom života. Ženy ochorejú dvakrát častejšie ako muži.
„Nové celosvetové údaje by mali byť budíčkom pre všetky krajiny, aby prehodnotili svoj prístup k duševnému zdraviu, a zaobchádzali s ním s naliehavosťou, akú si zaslúži,“ povedala generálna riaditeľka WHO Margaret Chanová pri príležitosti Svetového dňa zdravia (7.apríl).
Súvislosť depresie a iných chorôb
Lekári dlho vedia, že depresia je úzko spätá s množstvom ďalších ochorení. Zvyšuje riziko cukrovky, srdcových ochorení aj porúch spojených s užívaním návykových látok. Zároveň, vzťah funguje aj opačným smerom - ľudia s týmito ochoreniami majú vyššie riziko vzniku depresie.
Pre depresiu je typický pretrvávajúci smútok a strata záujmu o činnosti, ktoré zvykli človeku prinášať radosť. Človek s depresiou nedokáže vykonávať každodenné činnosti a pocit bezvládnosti a apatie niekedy pretrvá celé týždne.
Dopad depresie na život človeka je nesmierny. Depresia zhoršuje študijné výsledky a zvyšuje šancu, že sa človeku s ochorením nepodarí doštudovať. V dospelosti je v ohrození povolanie a oproti zdravému človeku má v dôsledku depresie dvoj- až trojnásobnú šancu, že bude nezamestnaný.
Depresia je tiež významným rizikovým faktorom pri samovražde a ročne stojí stovky tisíc životov.
Depresia nie je bežný smútok, treba ju liečiť Čítajte Terapia v ranných fázach depresie
„Pomoc odborníka by mal človek vyhľadať, pokiaľ príznaky pretrvávajú minimálne dva týždne. To už môže naznačovať, že ide o depresiu. Nie je na to potrebný výmenný lístok,“ hovorí prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Ľubomíra Izáková.
Liečba patrí do rúk psychiatrov i psychológov a môže prebehnúť prostrednícvom liekov, alebo terapie. Niektoré antidepresíva môžu predpísať už lekári prvého kontaktu a problém možno následne doriešiť so psychiatrom.
„Máme dôkazy, že psychoterapia v ranných a ľahkých fázach a doplňujúca farmakologická liečba pri stredných a silných stupňoch, môžu uľahčiť a urýchliť zotavenie z depresií,“ hovorí Emily Hewlettová zo zdravotníckeho oddelenia OECD.
