BRATISLAVA. Charles Osborne, farmár v Iowe, štikútal nepretržite celých 68 rokov. Čkanie, ktoré je zapísané aj v Guinessovej knihe rekordov, sa začalo v roku 1922.
Osborne sa pokúšal zavesiť uloveného diviaka a pripraviť ho na porcovanie. Pod váhou zvieraťa spadol a poškodil si miniatúrnu cievu v mozgu. Výsledkom bolo 40 čknutí za minútu, ktoré neskôr v priebehu rokov spomalili na polovicu. Rekordná štikútka odrazu prestala v roku 1990, rok pred farmárovou smrťou. Prekvapivo dokázal prežiť pomerne normálny život.
Čkanie z času na čas sužuje každého, no vedcov trápi už celé roky. Čo ňou chce telo povedať? A ako sa jej dá zabrániť?
„Stále nevieme, na čo presne štikútka slúži a jej liečba sa nezdokonalila už od čias Platóna,“ hovorí neurovedec Robert Provine, ktorý pôsobí na Marylandskej univerzite v Baltimore. Provine sa čkaním podrobne zaoberal pri písaní knihy Curious Behavior: Yawning, Laughing, Hiccupping, and Beyond (Zvláštne správanie: Zívanie, smiech, čkanie a mnoho viac).
Nedostatok vedecky podložených informácií vyplýva z povahy štikútky. Nemôžete predsa človeka prinútiť, aby sa mu v laboratóriu začalo čkať. Dostupné výskumy preto prebehli na ľuďoch, ktorí trpeli problematickým druhom štikútania, ktoré trvalo dni, týždne či dokonca roky.

Čo je štikútka?
Čkanie (odborne singultus) nastáva, keď sa bránica a vonkajšie medzirebrové svalstvo nedobrovoľne sťahujú. V dôsledku sťahov dôjde k prudkému nádychu. O 35 milisekúnd neskôr sa hlasivky prudko uzatvoria a spôsobia charakteristický zvuk čknutia.
Bežná štikútka trvá iba pár minút, nanajvýš hodín. Za lekárom treba zájsť v prípade, že čkanie nezmizne ani o dva dni. Môže naznačovať vážny zdravotný problém - poškodenie nervov, nádor na mozgu alebo reakciu na lieky.
Ľudia, ktorí trpia nevysvetliteľným čkaním, čo trvá viac než mesiac alebo dva, zvyčajne trpia nespavosťou, vyčerpaním a dramaticky schudnú.
Napriek tomu, že štikútajú už 8-týždňové plody v maternici, vedci stále netušia, kde sa štikútanie vzalo a na čo slúži.
Všetko je zatiaľ v štádiu domnienok: napríklad, že čkanie je evolučným pozostatkom z vývoja žubrienok. V určitom štádiu majú žubrienky naraz žiabre i pľúca, čo vedie k zaujímavej dychovej gymanstike.
Ďalšia teória tvrdí, že štikútanie je podobný reflex ako odgrgnutie a jeho úlohou je pomôcť novorodeným cicavcom zbaviť sa nadbytočného vzduchu v žalúdku. Hypotéza sa opiera nielen o štikútajúce plody, ale aj o častý výskyt štikútky u bábätiek.
Keďže štikútanie nepatrí medzi horúce témy hodné drahého výskumu, na odpovede si ľudstvo zrejme ešte počká.

Ako zastaviť čkanie
Dosiaľ neexistuje žiaden stopercentný liek proti štikútke, no nedá sa povedať, že by sa oň vedci nesnažili.
Dve publikácie z rokov 1988 a 1990 opisujú prípadové štúdie lekára, ktorý sa neovládateľnú štikútku pacienta pokúsil ovládnuť pomocou masáže konečníka. Ďalšia štúdia z roku 2000 zas opisuje prípad, kedy štvrdňovú štikútku pacienta zastavila ejakulácia pri sexe.
Obe činnosti totiž stimulujú takzvaný blúdivý nerv (Nervus vagus), ktorý pomáha kontrolovať automatizovanú činnosti, napríklad srdca a tráviaceho traktu, a tiež koordinuje dýchanie a prehĺtanie.
Liečenie sexom dodatočne odporučil aj autor techniky rektálnej masáže. „Odteraz odporúčam sex, ktorý vyvrcholí orgazmom. Výsledkom orgazmu je neuveriteľná stimulácia vagového nervu,“ povedal pre New Scientist v roku 2006.
Na rozumnom vedeckom základe stoja aj niektoré ľudové lieky - napríklad dýchanie do vrecúška alebo zadržanie dychu.
Prinajmenšom pri pacientoch s nezvládnuteľnou štikútkou sa ukázalo, že frekvencia čkania klesá pri narastajúcej koncentrácii oxidu uhlčitého. Podobne funguje aj zadržanie dychu, kedy sa oxid uhličitý hromadí v tele.
Babské recepty proti štikútke
- lyžička alebo kocka cukru, ktorá sa pozvoľne rozpustí na jazyku
- zadržaný dych s pozvoľnými výdychmi
- prehĺtanie naprázdno
- drepy
- dýchanie do papierového vrecka
- ruky zdvihnuté nad hlavu
- malé dúšky vody
- zahryznutie do citróna alebo kyslý nápoj
- šteklenie – funguje vraj predovšetkým u malých detí