Nejde iba o únavu. Aké je tajomstvo zívania?

BRATISLAVA. Zívanie nemusí znamenať nudu. Zívajú Olympionici pred závodom, známi huslisti pred vystúpením, aj výsadkári pred prvým zoskokom.

Zívajú všetky cicavce a aj väčšina iných druhov, ktoré majú chrbticu - korytnačky, krokodíly, hady, vtáky a dokonca aj ryby. Zívajú levy brániace teritórium, aj psy tesne pred útokom.

Ľudstvo sa pokúša rozlúštiť tajomstvo zívania už viac než dvetisíc rokov. Grécky lekár Hippokrates veril, že zívanie pomáha z tela uvoľniť škodlivý vzduch, obzvlášť počas horúčky. „Rovnako, ako para uniká z kotlov s vriacou vodou, keď teplota tela stúpne, nahromadený vzduch sa prudko vytlačí cez ústa.“

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Štikútka. Prečo vznikla a ako zastaviť čkanie?

Kyslíkové osvieženie

Myšlienka v rôznych podobách pretrvávala až do 19. storočia, kedy vedci prišli s teóriou, že zívanie napomáha pri dýchaní. Do krvného obehu vďaka zívnutiu preniká prúd kyslíka a telo sa hlbokým výdychom zbavuje oxidu uhličitého.

Ak by to bola pravda, očakávali by ste, že ľudia budú viac alebo menej zívať v závislosti od koncentrácie kyslíka a oxidu uhličitého vo vzduchu.

Neurovedec Robert Provine, ktorý pôsobí na Marylandskej univerzite v Baltimore, sa rozhodol teóriu otestovať. Keď však požiadal dobrovoľníkov o vdychovanie rôznych zmesí plynov, pokus nemal očakávanú odozvu. Dobrovoľníci sa pri vdychovaní plynu s vyšším podielom oxidu uhličitého nerozzívali.

Provine sa zívaním podrobne zaoberal pri písaní knihy Curious Behavior: Yawning, Laughing, Hiccupping, and Beyond (Zvláštne správanie: Zívanie, smiech, čkanie a mnoho viac).

Teórie o zívaní zažili za posledných tridsať rokov rozkol. Časť vedeckej komunity verí, že príčina je fyziologická, iní sa sústredia na spoločenskú funkciu správania.

Zívanie v maternici

Mnohé teórie sa odrážajú od nákazlivej povahy zívania. „Približne polovica ľudí, ktorí pozorujú zívnutie, naň zareaguje vlastným zívnutím,“ píše Provine. Zívanie je natoľko nákazlivé, že ho môže spustiť čokoľvek, čo s ním súvisí - obrazový a sluchový vnem, no dokonca aj čítanie o zívaní.