Článok pôvodne vyšiel na webe The Conversation.
Autorka pôsobí na Flámskom inštitúte technologického výskumu (VITO) Univerzity v Hasselte.
Zažívame dosiaľ najhoršiu éru alergií? Mnohým na severnej pologuli - či už soplia každoročne alebo zažívajú premiéru - sa zdá, že alergénov a alergií je viac než kedykoľvek predtým.
Nemýlia sa, výskyt alergických ochorení na severnej pologuli skutočne vzrástol. Takmer každý druhý Európan má alergiu na potraviny alebo životné prostredie, pričom v poslednom desaťročí stúpla frekvencia výskytu aj závažnosť ochorenia.
Mnoho alergií začína už v detstve. Podľa Európskeho združenia pacientov s alergiou a chorobami dýchacích ciest postihuje približne 65 percent 1,5-ročných detí. Medzinárodná štúdia astmy a alergií v detskom veku uvádza, že alergické reakcie na alergény v ovzduší alebo potraviny sa v priebehu detstva objavia u viac ako 20 percent mladých Európanov.

Alergia sa môže začať ešte pred narodením
Dôležitým rizikovým faktorom je genetická predispozícia. Odborníci už desaťročia zbierajú dôkazy, že na nenarodené deti má v tehotenstve vplyv aj jedálniček, životný štýl a prostredie matky.
Nedávna belgická štúdia ukázala spojitosť medzi výskytom príznakov astmy a sipotu u trojročných batoliat a vystavením znečisťujúcim látkam ovzdušia pred pôrodom. Problémy pravdepodobne spôsobuje najmä oxid dusičitý a tuhé čiastočky (PM10).
Naša DNA určuje náš vzhľad a do určitej miery aj osobnosť. Za zvyšné detaily zodpovedá epigentika, respektíve všetky genetické modifikácie, ktoré nemenia samotnú DNA sekvenciu.
Ak je dieťa pred narodením vystavené chemikáliám, môže dôjsť k metylácii dedičnej DNA. Znamená to, že do DNA sa pridávajú metylové skupiny (-CH3), ktoré ovplyvňujú správanie génov a môžu zvýšiť riziko alergie.

Vplyv stravy v tehotenstve
Ku zmenám DNA dieťaťa môže dôjsť napríklad ak žena v raných štádiách tehotenstva konzumuje takzvanú modernú západnú stravu, v ktorej prevládajú spracované potraviny, mastné kyseliny a má nízky obsah antioxidantov.
Riziko astmy naopak znižuje konzumácia ovocia, zeleniny a rýb. Nižší výskyt alergií sa zas spája s nenasýtenými mastnými kyselinami v rybách, orechoch, alebo semenách.
Zdá sa, že pred rozvojom alergií v ranom veku by mohol chrániť takzvaný model Stredomorskej stravy. Na zoznam prospešných potravín si z neho možno pridať napríklad olivový olej a kozí syr.
Epigenetické zmeny sa do určitej miery dajú zvrátiť. Výskum naznačuje, že napríklad vyššiu telesnú hmotnosť možno upraviť v prípade, že stravu doplníme o základné živiny ako cholín, betaín a kyselinu listovú.
Trvalé stopy v DNA dieťaťa zas zanechá chronické vystavenie chemikáliám, prejedanie a hladovanie budúcej matky.

Zisťovanie alergie u malých detí
Hypotézu o zmenách DNA detí som preverovala aj počas svojho výskumu. Cieľom bolo preskúmať ako chemické látky počas tehotenstva a skorého života dieťaťa mení štruktúry metylácie DNA malých detí (vo veku 5 a 11 rokov) a tým ovplyvňuje ich imunitný systém a riziko alergie neskôr v živote.
Analyzovali sme dotazníky a vzorky slín približne 170 párov belgických matiek a detí.
Skríning všetkých typov metylácie DNA genómu detí alergických na respiračné alergény (senná nádcha, astma a alergia na roztoče) v porovnaní s nealergickými deťmi odhalil zoznam 27 génových oblastí, ktoré vykazovali zmeny metylácie DNA.
Pretože identifikované gény zodpovedajú za reguláciu alergických reakcií, zoznam dotknutých oblastí môže poslúžiť na diagnostiku respiračných alergií.
Epigenetické zmeny zodpovedné za alergie sú pravdepodobne dôsledkom znečisteného ovzdušia. Spozorovali sme totiž súvislosť medzi zmenami trojice konkrétnych génov a znečistením vzduchu z dopravy.
Dopravný smog zvyšoval riziko alergií nie len ak mu bola vystavená budúca matka, ale aj dieťa do veku 11 rokov.
Nové poznatky o vplyve chemikálií na DNA by mohli pomôcť strategicky znižovať riziko vzniku alergie. Prvými krokmi by mala byť úprava právnych predpisov o znečistení ovzdušia a vzdelávanie potenciálnych rodičov.
Autor: Sabine Langie / The Conversation