BRATISLAVA. Strata milovaného človeka, nepríjemný spor v práci alebo úraz. Takzvaný syndróm zlomeného srdca nemusí spustiť iba neúspech v láske, vyvolať ho dokáže i fyzický a psychický stres.
Z novej štúdie Nemeckého centra pre kardiovaskulárny výskum vyplynulo, že fyzický stres dokáže ublížiť srdcu viac, než emočný. Výskum publikoval časopis Frontiers in Psychology.
Syndróm zlomeného srdca (kardiomyopatia Takotsubo) spôsobuje podobné stavy ako srdcový infarkt, no nedochádza k uzavretiu srdcovej tepny. Napriek tomu sa časť srdca neprekrvuje, pacienti ťažko dýchajú a v hrudníku cítia bolesť.
Presné príčiny ochorenia zatiaľ nie sú známe. Najčastejšie sa vyskytuje u žien po menopauze, ktoré reagujú na emocionálne vypäté udalosti. Srdce ženám dokážu „zlomiť“ dokonca aj dobré správy a šťastné udalosti. Mužom viac ubližuje akútny fyzický stres.

Smrť pre zlomené srdce
Nemeckí výskumníci analyzovali údaje 84 pacientov, ktorých sledovali viac než štyri roky a skúmali, ako rôzne spúšťače ovplyvnili dlhodobý vývoj ochorenia. Zistili, že u oboch pohlaví zhoršuje zdravotnú prognózu fyzická záťaž.
„Dlho sa predpokladalo, že ochorenie je neškodné, pretože sa srdcová funkcia do troch mesiacov zvyčajne obnovila," vysvetľuje v tlačovej správe autor štúdie Ibrahim El-Battrawy.
O niekoľko mesiacov neskôr sa však môžu objaviť vážne sekundárne ochorenia. „Dokonca až štyri percentá pacientov po kardiomyopatii Takotsubo zomierajú."
Počas hospitalizácie sa výskumníci pýtali pacientov, či v priebehu jedného až dvoch týždňov utrpeli vysoký emočný alebo akútny fyzický stres.
Skupina s emočným stresom sa sťažovala viac na bolesti na hrudníku, zatiaľ čo skupina s akútnymi ochoreniami mala prevažne problémy s dýchaním.

Stav vážny ako infarkt
Najdôležitejšie sa ukázalo zistenie, ktoré prejavilo až z dlhodobého hľadiska.
Závažné komplikácie, život ohrozujúce srdcové arytmie, opakované srdcové zlyhania, mozgové príhody, srdcový infarkt a opakovaná kardiomyopatia Takotsubo sa vyskytli častejšie, ak sa srdce „zlomilo“ kvôli fyzickému stresu. Táto skupina pacientov mala zároveň vyššie riziko úmrtia.
Autori štúdie teraz tvrdia, že ochorenie nemožno podceňovať. Pacienti so „zlomeným srdcom“ by mali mať rovnaký dlhodobý a dôsledný monitoring, ako pacienti po infarkte.