BRATISLAVA. Aj napriek varovaniam zdravotníkov časť žien počas tehotenstva naďalej pije alkohol. Svoju budúcu rodinu pritom ohrozujú viac, než sa dosiaľ predpokladalo.
Výskumníci z Kalifornskej univerzity zistili, že alkohol nemusí vplývať výhradne na dieťa pijúcich žien. Ohrozuje tiež vývoj mozgu a zdravotný stav u ich vnúčat, a pravnúčat. Poruchy sa tak môžu prejaviť aj u detí, ktoré počas tehotenstva nikdy neboli priamo vystavené alkoholu. Zistenia publikoval časopis Cerebral Cortex.

Dedične narušený vývoj
„Predpokladalo sa, že konzumácia alkoholu u matky má vplyv iba na priamo vystavené potomstvo, embryo alebo plod v maternici. Teraz máme dôkazy, že účinky prenatálnej expozície alkoholu by mohli pretrvávať medzigeneračne a negatívne ovplyvniť budúce generácie potomstva, ktoré nikdy neboli vystavené alkoholu,“ uvádza v tlačovej správe autorka štúdie Kelly Huffmanová.
Predchádzajúce práce Huffmanovej laboratória ukázali, že vystavenie alkoholu ovplyvňuje anatómiu vývojovo najmladšej časti mozgovej kôry, neocortexu. U potomstva môže viesť k poruchám motoriky a úzkosti.
Medzigeneračný prenos porúch súvisiacich s takzvaným fetálnym alkoholovým syndrómom následne otestovali na troch generáciách myší.

Menšie telo a úzkosť
Ako sa očakávali, u prvej generácii potomstva, ktorá bola priamo vystavená alkoholu, sa prejavil abnormálny vývoj neurónovej siete v mozgu. Podobné vývojové poruchy a problematické správanie sa však objavilo aj pri neskorších generáciách.
Analýzy v štúdii naznačujú, že konzumácia alkoholu počas tehotenstva vedie ku kaskáde zmien nervového systému. Všetky generácie zvierat mali v porovnaní s kontrolnou skupinou výrazne menšiu telesnú hmotnosť aj veľkosť mozgu. Vykazovali zvýšené hladiny úzkosti a depresie, mali tiež problémy s motorikou a poruchy zmyslového vnímania.
Podobný dedičný efekt vývojových porúch alkoholom výskumníci predpokladajú aj u ľudí. Matky, ktoré nechcú riskovať, že poznačia celé generácie svojej rodiny, by sa preto mali poháriku v tehotenstve vyhýbať.