BRATISLAVA. Hliníkové príbory boli kedysi všade, v školách, domácnostiach, aj v závodných jedálňach. Keď sa rozšírili informácie o škodlivosti hliníka, ľudia začali riad masovo vyhadzovať.
Dnes podobná atmosféra nedôvery vládne aj okolo alobalu. Alternatívne webstránky materiálom pripisujú priamu zodpovednosť za ochorenia mozgu, najmä Alzheimerovu chorobu. Tvrdenia sú ale z veľkej časti nepravdivé alebo nafúknuté.
Kritika alobalu vychádza z trojice predpokladov: Varenie z fólie uvoľní hliník , ktorý sa prenesie sa do jedla. Hliník sa po požití má dostávať do mozgu vo významných koncentráciách. A po tretie, vysoké koncentrácie hliníka v mozgu ľudí vystavujú zvýšenému riziku vzniku Alzheimerovej choroby.
Himalájska soľ nie je zdravšia, chutí však inak Čítajte Koľko hliníka sa dostáva do jedla
Ja pravda, že pri varení sa z alobalu uvoľnuje hliník. Kyseliny dokážu rozpúšťať kovy a hliník nie je výnimkou. Kritici alobalu sa zvyčajne odvolávajú na štúdiu z roku 2012, ktorú zverejnil časopis International Journal of Electrochemical Science. Vedci v nej skúmali, koľko hliníka sa dostane do jedla pri varení vo fólii. Množstvo sa menilo v závislosti od viacerých faktorov, napríklad teploty, pH potravín, použitého korenia a soli.
O vysokom množstve by sa dalo hovoriť napríklad ak sa pri vysokej teplote v alobale piekli nakorenené a osolené paradajky, kapusta, či rebarbora. Staršia štúdia z roku 2006 v časopise Meat Science zas tvrdí, že pri pečení červeného mäsa zabaleného v alobale sa obsah hliníka môže zvýšiť o 89 až 378 percent.
Podobné štúdie zvyšovali obavy verejnosti a vedeckej komunity aj napriek dôkazom, že uvoľnený hliník nemusí byť pre zdravého človeka nebezpečný.
