WASHINGTON, BRATISLAVA. Desaťročia lekári upozorňovali na škodlivosť obezity. Skôr, než sa ľudstvu podarilo zápas vyhrať, čelí ďalšiemu závažnému problému - epidémii osamelosti a izolácie.
Samota by dokonca mohla zdravie ľudí ohrozovať viac, než nadbytočné kilá. Naznačuje to štúdia, ktorú predniesli na 125. konferencii Americkej psychologickej asociácie.
Štvrtina ľudí je sama
Medziľudský kontakt je významnou ľudskou potrebou, ktorá rozhoduje o blahu a prežití ľudí.
„Extrémne príklady ukazujú, že deti bez medziľudského kontaktu nedokážu prosperovať a často zomierajú. Sociálna izolácia či samota sa používa ako forma trestu,“ vysvetľuje psychologička Julianne Holt-Lunstadová z Brigham Young University.
Počet osamelých ľudí podľa psychológov viac nemožno podceňovať. Dôkazom je štúdia AARP, ktorá monitorovala situáciu medzi dospelými obyvateľmi nad 45 rokov. Iba v tejto kategórii trpí izoláciou takmer 43 miliónov ľudí.
Celkový obraz osamelosti dopĺňajú informácie z posledného sčítania obyvateľstva Spojených štátov - viac ako štvrtina obyvateľstva žije sama, viac ako polovica obyvateľov je nezosobášená a od predchádzajúceho sčítania ľudu sa počet manželstiev a počet detí na domácnosť znížil.

Nadpolovičné riziko skorej smrti
Holt-Lunstadová upozorňuje, že izolácia môže zvyšovať riziko predčasného úmrtia. Odvoláva sa pritom na výsledky dvoch metaanalýz.
“Národy na celom svete čelia epidémiám osamelosti.
„
Prvá obsiahla 148 štúdií s viac než 300-tisíc účastníkmi. Výsledky ukazujú, že sociálne aktívny život znižuje riziko predčasného úmrtia až o polovicu.
Druhá analýza zahŕňala 70 štúdií, ktoré predstavujú vzorku viac ako 3,4 milióna obyvateľov predovšetkým zo Severnej Ameriky, ale aj z Európy, Ázie a Austrálie.
Zistilo sa, že samota môže byť pri predčasnom úmrtí dokonca nebezpečnejším rizikovým faktorom ako obezita alebo fajčenie.

Ako prepájať ľudí?
„Pri starnúcej populácii možno očakávať čoraz väčší nápor na verejné zdravotníctvo. Národy na celom svete čelia epidémiám osamelosti,“ varuje Holt-Lunstadová v tlačovej správe z konferencie.
Ako možné opatrenia psychologička odporúča učiť deti ako lepšie komunikovať, prípadne pri starších ľuďoch sledovať ich sociálne vzťahy pri návšteve všeobecného lekára.
Mestá by pri plánovaní mali rátať so spoločnými priestormi, kde sa ľudia prirodzene zhromažďujú a rozprávajú sa. Nemali by chýbať rekreačné centrá a komunitné záhrady.
Keďže veľa spoločenských väzieb súvisí s pracoviskom, okrem úspor sa na dôchodok treba pripraviť aj upevnením vzťahov mimo zamestnania.