Text pôvodne vyšiel v The Washington Post.
Hoci sa verejné zdravotníctvo roky pokúša riešiť epidémiu detskej obezity, doterajšie výsledky sú zväčša sklamaním.
Jednotlivé opatrenia, ktoré zavádzajú vlády alebo školy - napríklad viac ovocia v školských obedoch, či zákaz sladených nápojov v automatoch - majú prakticky nulový účinok.
Mathew W. Gilman tuší prečo. Vychádza pritom zo skúseností pediatra, bývalého profesora výživy na Harvarde, a z pozície riaditeľa sedemročnej štúdie Národného inštitútu zdravia ECHO, ktorá sa zaoberá vplyvom environmentálnych faktorov na zdravie detí.
Čo obsahujú zdravé raňajky pre deti Čítajte Gilman vo svojich záveroch vychádza z výskumov, na ktorých sa podieľal posledných pätnásť rokov spolu s iným vedcami.
Výsledky naznačujú, že obezitu nespúšťa iba životospráva jednotlivca, ale vzniká už v ranom detstve, počas tehotenstva, či dokonca medzigeneračne.
Zdá sa, že nedávny výskum naznačuje, že obezitu možno určiť ešte pred narodením.
„Čo sa deje v najskorších štádiách ľudského vývoja - ešte pred narodením - má dlhotrvajúce, niekedy celoživotné, niekedy nezvratné dôsledky.
Pred narodením aj krátko po ňom existuje mnoho faktorov, ktoré predurčujú obezitu. Pôsobia skôr kombinovane, než jednotlivo. Mám na mysli hmotnosť matky na začiatku tehotenstva, koľko kilogramov počas tehotenstva priberie, či u nej vznikne tehotenská cukrovka.
Práve sme publikovali článok v časopise Pediatrics, ktorý ukázal, že deti matiek, ktoré počas druhého trimestra konzumovali veľké množstvo sladených nápojov, majú v školskom veku vyšší index BMI.
Riziko detskej obezity zvyšujú aj ďalšie faktory, napríklad rýchly nárast hmotnosti v prvých šiestich mesiacoch života, skoré zavedenie pevnej stravy, či nedostatok spánku v ranom detstve.“
Môžu rizikové faktory detskej obezity vyvolávať aj iné zdravotné problémy?
