BRATISLAVA. Sú miniatúrne, no dokázali zmeniť históriu. Patogény, ktoré vyvolávali infekčné choroby, ovplyvnili spôsob života, kultúru aj ekonomiku. Slúžili ako zbraň, no stáli tiež za vznikom umeleckých diel a rozširovali slovnú zásobu.
A aj keď niektoré choroby patria dávno do minulosti, ich vplyv pretrváva dodnes.
Na Európanoch napríklad zanechal veľké stopy čierny mor. Vyhladil približne dve tretiny populácie.
Za chrípku mohli hviezdy, za syfilis kresťania. Ako dostali choroby mená? Čítajte Ľudia opustili mestá a utiekli pred nákazou na vidiek. Okrem Dekameronu, klasickej literárnej zbierky príbehov od talianskeho autora Giovanniho Boccaccia, zanechala epidémia aj stopu v súčasnom jazyku.
Slovíčko karanténa má pôvod v latinčine a znamená číslo štyridsať. Benátky a iné talianske mestá totiž trvali na tom, aby lode a posádky, ktoré dorazia do mestských prístavov, ostávali istý čas v izolácii. Za inkubačnú dobu infekčných ochorení, vrátane moru, považovali práve 40 dní.
Morové dedičstvo v Európe
Morová epidémia v 14. storočí podľa všetkého odštartovala aj tragickú históriu európskych židov. Možný sled udalostí opisuje aj kniha Príbehy bielych plášťov: Hrdinova, dedičstvo a nehody medicíny.
Zatiaľ čo v modernej ére by sa pôvod infekčného ochorenia pripísal škodlivým mikroorganizmom, v mysli stredovekého kresťana spôsobili utrpenie hriešnici. Za obeť tak padla židovská populácia.
