Ako infekčné choroby ovplyvnili históriu, kultúru a jazyk

BRATISLAVA. Sú miniatúrne, no dokázali zmeniť históriu. Patogény, ktoré vyvolávali infekčné choroby, ovplyvnili spôsob života, kultúru aj ekonomiku. Slúžili ako zbraň, no stáli tiež za vznikom umeleckých diel a rozširovali slovnú zásobu.

A aj keď niektoré choroby patria dávno do minulosti, ich vplyv pretrváva dodnes.

Na Európanoch napríklad zanechal veľké stopy čierny mor. Vyhladil približne dve tretiny populácie.

Prečítajte si tiež: Za chrípku mohli hviezdy, za syfilis kresťania. Ako dostali choroby mená?

Ľudia opustili mestá a utiekli pred nákazou na vidiek. Okrem Dekameronu, klasickej literárnej zbierky príbehov od talianskeho autora Giovanniho Boccaccia, zanechala epidémia aj stopu v súčasnom jazyku.

Slovíčko karanténa má pôvod v latinčine a znamená číslo štyridsať. Benátky a iné talianske mestá totiž trvali na tom, aby lode a posádky, ktoré dorazia do mestských prístavov, ostávali istý čas v izolácii. Za inkubačnú dobu infekčných ochorení, vrátane moru, považovali práve 40 dní.

Morové dedičstvo v Európe

Morová epidémia v 14. storočí podľa všetkého odštartovala aj tragickú históriu európskych židov. Možný sled udalostí opisuje aj kniha Príbehy bielych plášťov: Hrdinova, dedičstvo a nehody medicíny.

Zatiaľ čo v modernej ére by sa pôvod infekčného ochorenia pripísal škodlivým mikroorganizmom, v mysli stredovekého kresťana spôsobili utrpenie hriešnici. Za obeť tak padla židovská populácia.