BRATISLAVA. Myšlienka hypnoterapie je v princípe jednoduchá. Vycvičený hypnotizér uvedie pacienta do stavu podobnému tranzu, v ktorom sa človek stáva citlivý na podnety a pokyny.
Zástancovia liečby tvrdia, že dokáže robiť zázraky a natrvalo zmení správanie pacienta. Ľudia odrazu nemajú problém chudnúť, alebo prestať fajčiť.
Kritici zas obratom reagujú tvrdeniami, že prinajlepšom ide o placebo, alebo rovno podvod či šarlatánstvo. Ako však vníma hypnózu a hypnoterapiu veda?
Prostá hra predstavivosti
Hypnóza zaujala intelektuálov už v 18. storočí, kedy sa ňou zaoberal Franz Mesmer. Tvrdil, že vie dokázať prítomnosť niečoho, čo nazval živočíšnym magnetizmom. Opisoval ho ako neviditeľnú tekutinu, ktorá prúdi medzi ľuďmi, zvieratami, rastlinami a vecami a ktorou možno manipulovať s cieľom ovplyvniť správanie ľudí.
Biorezonancia: Sú to šarlatáni ukrytí za jazyk fyziky? Čítajte Vedecká komisia poverená kráľom Ľudovítom XVI. rozmetala Mesmerove praktiky na márne kúsky. Lekárove experimenty s hypnózou jednoducho označili za výsledok predstavivosti.
Hoci sa hypnóza uviedla do dejín v zlom svetle, záujem o ňu a možné medicínske uplatnenie pretrvával.
V 20. a 21. storočí sa hypnóza naďalej skúmala a špecialisti získali lepšie pochopenie o čo pri hypnóze ide a ako by mohla byť využitá v liečbe.
Že záujem odborníkov pretrváva dodnes dokazuje aj nedávny prehľad v časopise Neuroscience and Biobehavioral Reviews.
