Ľudstvo sa naďalej vyvíja. Zbavuje sa škodlivých génov

Každá generácia je vďaka evolúcii o niečo odolnejšia proti alzheimerovi alebo fajčeniu.

Okrem ľudí do génov naďalej zasahuje príroda.(Zdroj: FOTOLIA)

NEW YORK, BRATISLAVA. Ľudský genofond sa naďalej vyvíja. Nejde o radikálne zmeny podobné superschopnostiam z príbehov o X-Menoch, ale pomalé vypúšťanie škodlivých mutácií, ktoré skracujú život.

Nová analýza v časopise PLOS Biology tvrdí, že v populácii postupom času ubúdajú napríklad gény súvisiace s Alzheimerovou chorobou a škodlivými účinkami fajčenia.

Príznakom evolúcie ktoréhokoľvek živočícha sú postupné zmeny vo výskyte niektorých génových variantov. Väčšina ľudí v bohatých krajinách však žije dlho po tom, ako splodila potomkov. Predpokladalo sa, že sa tým oslabil prirodzený výber, a preto sa ľudstvo ako druh mohlo prestať vyvíjať.

Článok pokračuje pod video reklamou

Viaceré štúdie už v minulosti teóriu odmietli s tým, že k zmenám jednoznačne dochádza. Nie sú evidentné jedine preto, že sú jemné a dejú sa pomaly. Ani jeden z výskumov dosiaľ nešiel pri argumentácii do takej hĺbky ako nová analýza.

Malé, no významné kroky

Výskumníci z Kolumbijskej univerzity preskúmali viac ako dvestotisíc vzoriek genómu obyvateľov Spojených štátov a Británie. Na vzorke dlhovekých ľudí sa pokúšali zistiť, ktoré úseky sa v ľudských génoch objavujú zriedkavejšie než v minulosti.

Je to jemný signál, ale prirodzený výber sa deje aj v moderných ľudských populáciách.

evolučný genetik Joseph Pickrell

Odhalili, že u dlhovekých ľudí sú zriedkavejšie genetické mutácie, ktoré sa týkajú výskytu Alzheimerovej choroby, no aj tie, ktoré zvyšujú šancu, že sa človeka stane ťažký fajčiar.

Nižší bol aj výskyt génov súvisiacich s náchylnosťou na srdcové choroby, vysoký cholesterol, obezitu alebo astmu.

Čistejší genofond sa pravdepodobne prenáša aj na nasledujúce generácie. V praxi to neznamená, že by ľudstvo o dvadsať rokov skoncovalo s problémami so srdcom alebo cukrovkou. Zmena je natoľko pomalá, že napríklad výskyt génov silného fajčiarstva ustupuje v priebehu jednej generácie približne o jedno percento.

Efekt nie je večný

„Je to jemný signál, ale nachádzame genetické dôkazy o tom, že sa prirodzený výber deje aj v moderných ľudských populáciách," napísal v tlačovom vyhlásení spoluautor a evolučný genetik Joseph Pickrell.

Prečítajte si tiež: Ako infekčné choroby ovplyvnili históriu, kultúru a jazyk

Postupnému posilňovaniu genofondu môže pomôcť aj odkladanie rodičovstva. Ak dieťa splodia ľudia vo veku 40, či dokonca 50 rokov, pravdepodobne ide o zdravých jedincov.

Potenciálne smrteľné ochorenia sa totiž v danom veku zvyčajne prejavia.

Napriek pozitívnemu odkazu, ktorý analýza priniesla, stále netreba podliehať prílišnému optimizmu. Štúdie na zvieratách už v minulosti ukázali, že si evolúcia nemusí dlhodobo udržiavať rovnaký trend.

Napríklad, ak by ľudia na niekoľko generácii skoncovali s fajčením a potom sa k nemu vrátili, je pravdepodobné, že by medzičasom stratili svoj ochranný protifajčiarsky gén.

DOI: 10.1371/journal.pbio.2002458

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. S dobrým pivom leto chutí
  2. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  3. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  4. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  5. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  6. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  7. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  1. Spomaľovači internetu v mobile – 5 tipov ako s nimi zatočíte
  2. Create your own map in a new museum
  3. Ako bojovať proti plesniam v interiéri
  4. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  5. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  6. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  7. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  8. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  9. S dobrým pivom leto chutí
  10. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  1. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 25 207
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 24 406
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 22 364
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 10 703
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 158
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 565
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 998
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 264
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 2 990
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 949

Téma: Evolúcia


Článok je zaradený aj do ďalších tém Starnutie, Závislosť, Alzheimerova choroba, Demencia, Gény a genetika, Fajčenie

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRA TKAČENKA

Tri mýty o brexite

Briti už si hrozienka vyberať nebudú.

Neprehliadnite tiež

Rádiológ: Fajčenie ohrozí cievy, aj keď ste s ním skončili

Lekár z NÚSCH vysvetľuje, čo majú spoločné Einstein, de Gaulle a Gottwald.

Sinice, parazity aj vírusy. Ako sa im vo vode vyhnúť?

Na verejné kúpalisko potrebujete dobrú imunitu.

Dermatovenerológ: Chlamýdie môžete chytiť aj na kúpalisku

Olej na kožu nepatrí, hovorí JURAJ HEGYI.

Ako dlho zostane nikotín v tele po poslednej cigarete?

Kedy sa nikotín odbúra z krvi a komu to trvá najdlhšie.