Článok pokračuje pod video reklamou
NEW YORK, BRATISLAVA. Ľudský genofond sa naďalej vyvíja. Nejde o radikálne zmeny podobné superschopnostiam z príbehov o X-Menoch, ale pomalé vypúšťanie škodlivých mutácií, ktoré skracujú život.
Nová analýza v časopise PLOS Biology tvrdí, že v populácii postupom času ubúdajú napríklad gény súvisiace s Alzheimerovou chorobou a škodlivými účinkami fajčenia.
Príznakom evolúcie ktoréhokoľvek živočícha sú postupné zmeny vo výskyte niektorých génových variantov. Väčšina ľudí v bohatých krajinách však žije dlho po tom, ako splodila potomkov. Predpokladalo sa, že sa tým oslabil prirodzený výber, a preto sa ľudstvo ako druh mohlo prestať vyvíjať.
Viaceré štúdie už v minulosti teóriu odmietli s tým, že k zmenám jednoznačne dochádza. Nie sú evidentné jedine preto, že sú jemné a dejú sa pomaly. Ani jeden z výskumov dosiaľ nešiel pri argumentácii do takej hĺbky ako nová analýza.
Malé, no významné kroky
Výskumníci z Kolumbijskej univerzity preskúmali viac ako dvestotisíc vzoriek genómu obyvateľov Spojených štátov a Británie. Na vzorke dlhovekých ľudí sa pokúšali zistiť, ktoré úseky sa v ľudských génoch objavujú zriedkavejšie než v minulosti.
“Je to jemný signál, ale prirodzený výber sa deje aj v moderných ľudských populáciách.
„
Odhalili, že u dlhovekých ľudí sú zriedkavejšie genetické mutácie, ktoré sa týkajú výskytu Alzheimerovej choroby, no aj tie, ktoré zvyšujú šancu, že sa človeka stane ťažký fajčiar.
Nižší bol aj výskyt génov súvisiacich s náchylnosťou na srdcové choroby, vysoký cholesterol, obezitu alebo astmu.
Čistejší genofond sa pravdepodobne prenáša aj na nasledujúce generácie. V praxi to neznamená, že by ľudstvo o dvadsať rokov skoncovalo s problémami so srdcom alebo cukrovkou. Zmena je natoľko pomalá, že napríklad výskyt génov silného fajčiarstva ustupuje v priebehu jednej generácie približne o jedno percento.
Efekt nie je večný
„Je to jemný signál, ale nachádzame genetické dôkazy o tom, že sa prirodzený výber deje aj v moderných ľudských populáciách," napísal v tlačovom vyhlásení spoluautor a evolučný genetik Joseph Pickrell.
Prečítajte si tiež: Ako infekčné choroby ovplyvnili históriu, kultúru a jazyk
Postupnému posilňovaniu genofondu môže pomôcť aj odkladanie rodičovstva. Ak dieťa splodia ľudia vo veku 40, či dokonca 50 rokov, pravdepodobne ide o zdravých jedincov.
Potenciálne smrteľné ochorenia sa totiž v danom veku zvyčajne prejavia.
Napriek pozitívnemu odkazu, ktorý analýza priniesla, stále netreba podliehať prílišnému optimizmu. Štúdie na zvieratách už v minulosti ukázali, že si evolúcia nemusí dlhodobo udržiavať rovnaký trend.
Napríklad, ak by ľudia na niekoľko generácii skoncovali s fajčením a potom sa k nemu vrátili, je pravdepodobné, že by medzičasom stratili svoj ochranný protifajčiarsky gén.
