Zubný kaz je choroba. Odborníci radia, ako mať bezchybný chrup

BRATISLAVA. Zubný kaz má takmer sto percent dospelých a 90 percent školákov. Pritom si neuvedomujú, že nejde o chybu krásy, ale skutočné ochorenie.

Kým zápal pľúc by ignoroval málokto, v prípade zubov je prah citlivosti výrazne posunutý. Zubný kaz a choré ďasná pritom preukázateľne vedú k cukrovke, srdcovým ochoreniam a môžu spôsobiť aj komplikácie v tehotenstve.

Pokiaľ ide o návštevy zubára, ľudia sa radi vyhovárajú na nedostatok času a peňazí. Problém je, že bez prehliadok sú straty výrazne vyššie.

Pre zubný kaz napríklad deti na celom svete spolu vymeškajú až 51 miliónov školských hodín.

Neuspeje ani argument peniazmi. Podľa výpočtov zubárov totiž poctivá prevencia stojí desatinu nákladov, ktoré by dal pacient za zákroky.

Európske zuby kazia hlavne nesprávna výživa a zle nastavená ústna hygiena. Zubní lekári odporúčajú dodržiavať niekoľko zásad, ktoré by ľudia mali dodržiavať, ak si chcú uchovať zdravý chrup.

1. Prehliadka už u ročných detí

Hoci správne návyky vznikajú práve v detstve a dokážu pretrvať celý život, rodičia prevenciu podceňujú. A nie len to. Viac než 40 percent detí nemá u zubára ani len založenú kartu.

„Preventívnu prehliadku by malo absolvovať už ročné dieťa,“ vysvetľuje Neda Markovská, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre zubné lekárstvo. V tom čase má dieťa už osem zubov.

U najmenších detí pritom nejde o klasickú prehliadku, akú zažívajú dospelí. Pri prvej návšteve zubár založí dieťaťu dokumentáciu, pomôže rodičom nastaviť stravu dieťaťa a poradí, ako dieťaťu správne umývať zuby. Usmerní aj pri výbere vhodnej kefky a zubnej pasty.

Ak dieťa navštevuje zubára pravidelne v rámci preventívnych prehliadok, nie je dôvod aby u neho prepukol strach z jeho návštevy. S podporou rodičov môžu byť návštevy príjemným a bezbolestným zážitkom.

2. Starostlivosť o detské zuby

Zubná hygiena sa začína už prvým prerezaným zubom. Na detskú zubnú kefku rodič nanesie tenkú vrstvu fluoridovanej zubnej pasty.

Viac pasty neznamená účinnejšie čistenie. Do troch rokov stačí, ak pasta pokrýva vrchol štetiniek kefky veľkosti šošovice, do šiestich rokov postačí dávka veľkosti hrášku.

Cieľom umývania je odstrániť plak. Všeobecne sa odporúča čistiť zuby aspoň dve minúty, dvakrát denne. Večerné čistenie by malo byť dôsledné a ideálne aj s medzizubnými pomôckami.

Predškoláci by si mali po umytí ústa ešte vypláchnuť, školáci pastu iba vypľúvajú a ústa nevyplachujú.

„Keďže deti nie sú pri čistení dostatočne zručné, do siedmich, ideálne deviatich rokov by rodičia mali deťom zuby dočisťovať,“ upozorňuje Markovská. Návyky ba mal rodič sledovať aj u starších detí.

3. Prevencia vždy na mieru

Fluoridácia nie je povinná ani univerzálna. Kedysi sa síce vykonávala u detí plošne, no v skutočnosti ju každý človek potrebuje v inom rozsahu. Dávka fluoridácie závisí od veku, celkového zdravotného stavu, kvality zubov, rizika ich kazivosti aj od stravy.

„Ak dieťa nemá zubný kaz, zuby sú zdravé a správne sa stravuje, nepotrebuje špeciálne prípravky a ústne vody. Stačí bežná zubná pasta,“ hovorí Markovská.

Dospelí a deti by sa mali so svojím zubárom poradiť aj o ideálnej technike umývania zubov. Hrubú predstavu síce môžu získať z videí na internete, no technika nemusí vyhovovať stavu zubov pacienta.

„Nemám rada plošné odporúčania, pretože môžu prospieť, ale aj uškodiť. Starostlivosť musí byť šitá na pacienta,“ tvrdí Viera Panáková, hlavná odborníčka na dentálnu hygienu.

Pacienta nasmeruje buď zubár, alebo registrovaná dentálna hygienička. Aby sa pacient vyhol hygienikom, ktorí nemajú patričné vzdelanie a profesiu vykonávajú nezákonne, mal by hľadať symbol Asociácie dentálnych hygieničiek alebo Komory medicínsko-technických pracovníkov.

4. Pozor na stravu, ktorá zničí zuby

Efekt kvalitnej zubnej hygieny sa stratí, ak si ľudia nedajú pozor na stravu. Zubom napríklad veľmi škodí umývanie po vypití džúsu alebo inom jedle či nápoji. „Je to ako keby ste po laku auta prešli drôtenou kefou,“ vysvetľuje Markovská.

Aby boli zuby zdravé, treba sa vyhýbať sladeným a kyslým nápojom. Kyslé nápoje je lepšie piť popri jedení, prípadne popíjať slamkou.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Mýty a povery v starostlivosti o zuby Čítajte 

Strava by mala obsahovať mlieko a syry, pridaného cukru by malo byť minimum. Keďže ho obsahujú aj potraviny, v ktorých nie je cukor zjavný na prvý pohľad, treba kontrolovať zloženie na etikete.

Platí zásada, že po každom jedle si treba vypláchnuť ústa čistou vodou. Nie vždy to situácia dovolí. Podľa odborníčky na dentálnu hygienu je v poriadku, ak si ľudia pomôžu žuvačkou bez cukru.

„Žuvačka podporuje samoočisťovanie, pretože sa sliznica kĺže po zuboch. Zvýšená tvorba slín zas pomôže zriediť kyslé prostredie v ústach,“ vysvetľuje.

Žuvačka však nenahrádza čistenie a nemala by riešiť kyslé prostredie úst príliš často. Podľa Panákovej tiež žuvačku netreba žuť dlhšie než dvadsať minút, inak zbytočne zaťažuje čeľustné kĺby.

5. Krvácajúce ďasná nie sú normálne

Ďasná samy osebe nepotrebujú špeciálnu starostlivosť. „Nepotrebujeme robiť nič, iba odstrániť príčinu, ktorá spôsobuje zápaly,“ vysvetľuje dentálna hygienička. Ak sa pravidelne znižuje množstvo povlaku a množstvo baktérii v ňom, pre zdravé ďasná to stačí.

Hygienička sa často stretáva s tým, že pacienti považujú krvácajúce ďasná za bežný jav. Mýlia sa. „Čo je normálne na krvácaní? Pri ďasnách je to rovnaký problém ako v prípade ucha či oka,“ hovorí a zdôrazňuje, že zdravé ďasno pri bežnom umývaní nikdy nekrváca.

Ak pacient spozoruje pri umývaní zubov krv, musí odstrániť príčinu a nie dôsledok - musí sa zbaviť baktérií v povlaku na zuboch.

Pokiaľ ide o zdravie úst, pomoc netreba zbytočne odkladať. „Čo sa nezahojí do dvoch týždňov, platí do rúk odborníkov,“ odkazuje pacientom predseda komory zubných lekárov Igor Moravčík.