BRATISLAVA. Pri návšteve svojej lokálnej polikliniky pacienti často podľahnú pocitu, že sa odrazu ocitli v minulosti. Aspoň malou útechou ostáva, že pomyselný stroj času v niektorých ordináciách zaradil spiatočku nanajvýš o pár desiatok rokov.
Ak by šlo o stáročia, medicínske procedúry by zďaleka neboli také hygienické, bezbolestné alebo účinné, ako sme zvyknutí. V najlepšom prípade by zákroky lekára dávali aspoň teoreticky zmysel.
Čínske nadšenie žlčou
Hoci súčasná výroba niektorých liečiv nepôsobí na prvý pohľad vábne, rozhodne prekonáva svojich predchodcov. Historické dokumenty napríklad dokazujú, že staročínski lekári boli posadnutí žlčou. Vrátane tej ľudskej dokázali zúročiť až 44 druhov živočíšnej žlče.
Transfúzia oslavuje 350 rokov. Človek dostal krv jahňaťa Čítajte Netopieria žlč mala liečiť šeroslepotu, korytnačiu lekári predpisovali na hemeroidy. Žlč odobraná z tigra mala vyriešiť detskú podvýživu a žraločia zas zápaly hrdla a mandlí.
Pytón mal využitie hlavne pri „podpásových“ problémoch. Jeho žlč lekári používali na všetko od zahltenia parazitmi až po vredy na vonkajších častiach ženských genitálií. A ak pacientovi páchlo z úst, lekár mu predpísal sloniu žlč.
O 2500 rokov neskôr sa v čínskej praxi zachovali už iba výlučky pečene prasaťa, somára a medveďa. Zdá sa, že žlč z medicíny tak skoro nevymizne. Aj keď to pre pacientov môže vyznieť nechutne, čínski výskumníci naďalej uvažujú, ako by sa dali starodávne poznatky využiť aj pri súčasnej liečbe.
Geniálne šialená liečba
Kým žlč ešte môže v medicíne zažiť veľkolepý návrat, nájdu sa aj procedúry, za ktorými sa v histórii urobila hrubá čiara. Napríklad liečiť ochorenie pacienta tým, že ho lekár nakazí inou - smrteľne nebezpečnou - chorobou.
