BRATISLAVA. Hoci sa na Slovensku počet predpísaných antidepresív za posledných 15 rokov takmer strojnásobil, lieky stále sprevádza stigma. Pacienti sa k nim radšej nepriznávajú a verejnosť netuší, ako fungujú a ako môžu vplývať na človeka.
Utkvelé, no nesprávne predstavy vyvracia psychiatrička Lívia Vavrušová, ktorá pôsobí v Zdravotnom stredisku Záporožská v Bratislave.
1. mýtus: Antidepresíva zaberú ihneď
Nie je to pravda, úľava nie je okamžitá. „Každého musíme upozorniť, že niekedy trvá týždeň alebo dva, kým začnú antidepresíva zaberať,“ hovorí psychiatrička.

Na to aby lieky začali účinkovať sa najskôr musia prispôsobiť receptory v mozgu. Antidepresíva totiž chýbajúce látky mozgu priamo nedodávajú, ale svojím pôsobením môžu urýchliť ich tvorbu či zvýšiť ich prítomnosť tam, kde je to nutné.
2. mýtus: Antidepresíva možno hocikedy vysadiť
Lieky sa musia užívať dlhodobo a vysadzujú sa postupne, pod dohľadom lekára. Veľa pacientov spraví chybu, že ak sa ich stav zlepší, svojvoľne antidepresíva vysadia a príznaky depresie sa s vysokou pravdepodobnosťou opäť objavia.
3. mýtus: Antidepresíva menia osobnosť
„Tieto lieky nemajú schopnosť zmeniť osobnosť pacienta,“ vysvetľuje psychiatrička. Aj keď niektoré druhy antidepresív (SSRI) môžu vytvoriť určité emočné bloky a znížiť schopnosť reakcie na veci, ktoré by pacienta obvykle rozosmutnili či rozveselili, nezmenia ho ako človeka. Nezmenia hodnoty a nezmenia ani jadro pacientovej osobnosti.
4. mýtus: Ak liek pomohol blízkemu, pomôže aj mne
Liekov, ktoré sa súhrnne označujú ako antidepresíva je mnoho a majú rozdielne účinky. Každý pacient je unikátny a potrebuje liečbu priamo na mieru. Niekedy je treba vyskúšať viacero rôznych druhov antidepresív, aby váš lekár zistil, ktoré vám budú najlepšie zaberať.
Cudzie lieky môžu človeku aj uškodiť. „Je tam riziko kontraindikácií, čiže užívať lieky iných ľudí alebo naopak ponúkať blízkych nie je vôbec prípustné,“ varuje psychiatrička.
5. mýtus: Na antidepresívach vzniká závislosť
Vavrušová má skúsenosť, že sa pacienti vyhýbajú liečbe zo strachu pred závislosťou. Obavy sú v prípade dostupných antidepresív neopodstatnené. Nehrozí rozvoj závislosti ani abstinenčné príznaky po ich vysadení.

Závislosť paradoxne vzniká pri spoločensky akceptovanejších benzodiazepínoch. Tie síce prinášajú okamžitú, ale len chvíľkovú úľavu a v liečbe samotnej depresie nepomáhajú.
6. mýtus: Antidepresíva sa používajú len na liečbu depresie
Napriek názvu sa antidepresíva využívajú aj pri iných ochoreniach. Napríklad sa môžu liečiť aj ďalšie duševné problémy ako sú úzkostné poruchy, poruchy spánku, poruchy príjmu potravy, či dokonca chronické migrény.
Moderné antidepresíva sa používajú aj v liečbe syndrómu dráždivého čreva alebo neuropatických bolestí.
7. mýtus: Antidepresíva spôsobujú priberanie
„Nepriberá sa z antidepresív, ale návratu do normálneho cyklu života,“ hovorí psychiatrička. Človeka trpiaceho depresiou často sprevádza nechutenstvo. Po tom, ako antidepresíva začnú účinkovať a zbavia ho depresie, úzkosti, nepokoja či napätia a stabilizujú jeho psychický stav, vracia sa pôvodná vitalita aj s chuťou do jedla.
8. mýtus: Antidepresíva poškodzujú pečeň
Antidepresíva v predpísaných dávkach a pri správnom užívaní pečeň nepoškodzujú a zaťažujú ju len minimálne. „Problémom je skôr alkohol a iné lieky, nie antidepresíva,“ ozrejmuje psychiatrička.

Sú starostlivo preskúmané a museli prejsť dôkladnými testami a štúdiami. Pri užívaní sa treba riadiť odporúčaniami lekára. Aj o súčasnom užívaní antidepresív s inými liekmi sa treba vždy poradiť s lekárom.
9. mýtus: S antidepresívami sa nedá šoférovať
Moderné antidepresíva sú lieky, ktoré netlmia, užíva ich mnoho študujúcich, pracujúcich, ľudí, ktorí potrebujú aktívne fungovať v živote. Schopnosť šoférovať sa posudzuje individuálne a záleží tiež na type antidepresíva. „Vo všeobecnosti však skôr platí, že po nasadení antidepresív sa pozornosť pacientov s depresiou zlepší,“ uzatvára psychiatrička.