Nobelovu cenu za medicínu získalo vysvetlenie biologických hodín

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Nobelovu cenu za medicínu získala trojica amerických vedcov Jeffrey C. Hall, Michel Rosbach a Michael W. Young.

Aj keď ide o cenu za medicínu alebo fyziológiu, cena bola v princípe udelená za fyziku. Objav totiž ozrejmuje spôsob, akým fungujú biologické hodiny živočíchov a rastlín.

Víťazi podľa Juleena Zieratha z Nobelovej akadémie „zvýšili povedomie o význame správnej hygieny spánku“.

Pondelková Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu je prvá, ktorú tento rok udelil švédsky Inštitút Karolinska. V utorok udelia cenu za fyziku, pozrite si predpovede analytikov.

Vnútorný tikot organizmov

Trojica vedcov objavila molekulárne mechanizmy, ktoré ovládajú takzvané cirkadiánne rytmy. Rytmy vyplývajú z vnútorných hodín tvorov, ich denných a nočných cyklov a optimalizujú fungovanie a správanie sa živých organizmov.

Kľúčovým prvkom života na Zemi je totiž jeho schopnosť prispôsobiť životnému prostrediu. Rôzne zemepisné lokality majú odlišné prostredie a organizmy sa v snahe o prežitie musia prispôsobiť tamojším podmienkam. Avšak, bez ohľadu na miesto v ktorom žije musí každý živý tvor čeliť zmenám, ktoré denne sprevádzajú rotáciu Zeme.

Striedanie dňa a noci sprevádzajú výkyvy teploty a zmeny svetla. Organizmy si preto vytvorili vnútorné biologické hodiny, ktoré predvídajú cykly dňa a noci a pomáhajú optimalizovať ich fyziológiu a správanie.

Cirkadiánne rytmy sú základnou výbavou všetkých životných foriem na planéte - od jednobunkových baktérií, cez prvokov, huby, rastliny, až po živočíchy. Riadia otáčanie rastlín za svetlom a ich nočné uzatváranie, v prípade človeka kontrolujú okrem iného spánok, krvný tlak, telesnú teplotu, alebo uvoľňovanie hormónov.

Laureáti vyžili ako modelový organizmus mušky octomilky. Ich vnútorné hodiny totiž fungujú na rovnakom princípe ako u iných organizmov vrátane človeka. V tele mušiek sa vedcom podarilo izolovať gén, ktorý kontroluje biologický rytmus. Gén kóduje proteín, ktorý sa v bunke hromadí počas noci a opätovne sa znižuje počas dňa.

Nemajú radi rakovinu

Potencionálných laureátov pred vyhlásením cien každoročne predpovedá analytická spoločnosť Clarivate Analitycs. Na poli medicíny mala podľa spoločnosti najväčšie šance na výhru trojica vedcov skúmajúca procesy spojené imunitou a rakovinou.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Pokazené biologické hodiny môžu spôsobiť aj rakovinu Čítajte 

Medzi pravdepodobných laureátov mali patriť Lewis C. Cantley za objav signalizačnej dráhy fosfoinositid 3-kinázy (PI3K) a objasnenie jej úlohy pri raste nádoru, Karl J. Friston za základné príspevky k analýze údajov zobrazovania mozgu, ale aj dvojica Yuan Chang a Patrick S. Moore za objav ľudského herpesvírusu 8, ktorý súvisí s nádorovým ochorením Kaposiho sarkómom.

Spoločnosti sa dosiaľ podarilo úspešne predpovedať 43 laureátov Nobelovej ceny, tento rok sa ich odhady nepotvrdili.

Napriek tomu, že imuno-onkológovia patrili medzi favoritov, cenu nezískal žiaden z nich. Laureát Nobelovej ceny za medicínu v roku 1993 Philip Sharp pre Statnews vyhlásil, že „komisia nenávidí rakovinu“.

Za celú históriu udeľovania cien udelili za výskum rakoviny iba dve ceny. Prvá prišla 55 rokov po víťaznom objave a druhá, za onkogény vyvolávajúce rakovinu, až v roku 1989. Sharp predpokladá, že tým komisia splnila svoje „kvóty“ pre túto oblasť výskumu.

Ceny za medicínu v minulosti

Vlani získal Nobelovu cenu za medicínu Jošinori Ohsumi za objavy mechanizmov autofágie, jedného zo základných procesov pri recyklácii zložiek bunky.

Ohsumi popísal proces, ktorý vedie k odstraňovaniu a recyklovaniu nepotrebných či škodlivých častí v bunkách.

Samotné slovo autofágia pochádza z gréčtiny a znamená „zjesť sám seba". Tento evolučne veľmi starý proces pomáha bunkám uchovať si zdravie a zbavuje ich škodlivých látok.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Posun času? Telo vie, koľko je hodín a nedokážeme ho prekabátiť Čítajte 

Ohsumiho zistenia viedli aj k pochopeniu toho, ako sa ľudské telo dokáže prispôsobiť hladovaniu a ako bojuje s infekciami. Svoje objavy uskutočnil ešte v 90. rokoch 20. storočia.

"Som naozaj prekvapený, práve som bol v laboratóriu," povedal Ohsumi tesne po tom, ako sa dozvedel, že vyhral.

Známu cenu (Nobelpriset i fysiologi eller medicin) udeľuje švédsky inštitút Karolinska od roku 1901.

Dosiaľ bolo udelených 106 Nobelových cien za fyziológiu alebo medicínu, ocenených nevyhlásili v rokoch 1915, 1916, 1917, 1918, 1921, 1925, 1940, 1941 a 1942. Počas vojen sa mnoho Nobelových cien neudeľovalo, v niektorých prípadoch sa však komisia rozhodla, že vzhľadom na okolnosti peniaze za ocenenie radšej presunie na ďalší rok.