BRATISLAVA. Ešte rozospatí si na raňajky ukrojíte krajec chleba. Natriete ho maslom, položíte naň plátky šunky a s chuťou sa zahryznete.
Ústami sa nečakane rozľahne zemito-štiplavá príchuť. Až na druhý pohľad zistíte, že chlieb pokýva huňatá biela pleseň. Hlavou vám vzápätí preletí myšlienka: Ublíži mi?
Najkratšia a najvýstižnejšia odpoveď znie - môže, no nemusí. Pokiaľ človek priamo netrpí alergiou na plesne, môžu mu ublížiť toxíny.
Ktoré potraviny napáda pleseň
Človeka obklopuje viac než 100-tisíc druhov plesní. Líšia sa od seba textúrou či farbou, ktorú predurčujú ich spóry. Dalo by sa povedať, že plesne sú prírodným spôsobom recyklácie.

Pleseň nie je prieberčivá a dokáže rásť prakticky kdekoľvek. Uprednostňuje však najmä teplú, vlhkú a organickú hmotu, preto pre ňu jedlo predstavuje ideálne prostredie.
Najrýchlejšie napadne čerstvé potraviny, ktoré majú vysoký obsah vody a neobsahujú konzervačné látky.
Hoci je pleseň voľným okom viditeľná iba na vonkajšej časti potraviny, jej korene môžu prerastať cez povrch a spôsobovať rozklad.