BRATISLAVA. Odrazu sa ocitnete opäť na základnej škole, v panike sa snažíte zorientovať na preľudnenom námestí, alebo sa odovzdane dívate do očí platonickej lásky. Sny sú pre väčšinu ľudí pestrou kolážou vecí, ktoré prežili, túžia po nich, alebo ich len na sekundu zahliadli.
Ako ale snívajú ľudia, ktorí sa nikdy nemali príležitosť pozrieť na tento svet? A nakoľko sa sny nevidiacich líšia od ľudí, ktorí so zrakom nemajú problém?
Odpoveď prináša veda, aj osobné skúsenosti nevidiacich.
Bez jediného obrazu
Výskumníci z univerzity v Kodani skúmali päťdesiatich dospelých dobrovoľníkov. Jedenásť z nich nevidelo už od narodenia, štrnásť prišlo o zrak až po prvom roku života a zvyšných dvadsaťpäť vidiacich tvorilo kontrolnú skupinu.
Ako vidia nevidiaci? Najťažšie je predstaviť si hĺbku Čítajte V priebehu štyroch týždňov mali hneď po prebudení vyplniť dotazník o svojich snoch. Nevidiaci používali softvér, ktorý prepisoval reč na text.
Výskum, ktorý zverejnili v časopise Sleep Medicine, sledoval viacero aspektov snov, napríklad, či išlo o nočnú moru.
Otázky sa týkali zmyslových vnemov (Videli ste niečo? Ak áno, bolo to vo farbách? Cítili ste chuť, pach, alebo bolesť?), emocionálneho obsahu (Cítili ste zlosť, smútok, alebo strach?), ale aj tematického obsahu (Interagovali ste s niekým? Zlyhali ste v niečom? Bol sen realistický, alebo bizarný?).
Zatiaľ čo každý v kontrolnej skupine zachytil vizuálny vnem minimálne v jednom sne, u dobrovoľníkov, ktorí sú nevidiaci od narodenia, sa vizuálne vnemy neobjavili vôbec. A čím dlhšie ľudia žili bez zraku, tým menej obrazov sa im zjavovalo v snoch.
Detaily určujú spomienky
Ľudia, ktorí zrak stratili v priebehu života zvyčajne mávajú istý čas dva typy snov. Jeden obsahuje obrazy a farby, druhý sa odvíja od zachovaných zmyslov.
