BRATISLAVA. Na zemi leží človek a nehýbe sa. Nezáleží na tom, či ste sami alebo na rušnej ulici a naokolo nie je nik, kto by zareagoval. Je na vás, aby ste prevzali zodpovednosť.
Svedkovia nehôd alebo straty vedomia sa často boja, že človeku prvou pomocou ublížia. Zavolajú záchranárov a nepodniknú ďalšie kroky s tým, že to radšej prenechajú profesionálom.
V situácii ohrozujúcej život je akákoľvek pomoc - aj nesprávna - lepšia ako žiadna. O prežití rozhodujú sekundy.
Priemerný čas, za ktorý na Slovensku príde záchranka, je približne 12 minút. No človek, ktorý nedýcha, zomiera do šiestich minút. Čakanie na pomoc je preto luxus, ktorý si záchranca nemôže dovoliť.
Prvý kontakt s postihnutým
Ešte pred kontaktom s postihnutým by sa mal záchranca uistiť, že nehrozí nebezpečenstvo jemu samému, ani okolitým ľuďom.
„Či už človeka motivuje túžba pomôcť, alebo strach z toho, že mu za neposkytnutie pomoci hrozia až dva roky väzenia, nikdy by nemal ísť na úkor seba. Aby sa nestalo, že keď príde sanitka, pomoc budú potrebovať dvaja,“ hovorí Dominika Petrášová, inštruktorka prvej pomoci Falck Academy.

Ak nehrozí nebezpečenstvo, v prvom rade človeka oslovíme a jemne ním zatrasieme, prípadne ho uštipneme, alebo stlačíme ušný lalôčik. Táto fáza vyšetrenia nesmie trvať dlhšie, než 30 sekúnd.
Ak človek nereaguje, zvoláme na pomoc okolitých ľudí a popritom zakláňame hlavu postihnutého, aby sa spriechodnili dýchacie cesty. Záklon sa robí jednou rukou priloženou na čelo a prstami druhej ruky na brade postihnutého.
Nepokúšame sa nahmatať pulz, podstatnejšie je to, či postihnutý dýcha. Pri hľadaní pulzu môže urobiť chybu aj profesionál. Môže byť príliš slabý, alebo môžeme pocítiť vlastný pulz, ktorý povzbudil adrenalín. Ak človek v bezvedomí dýcha, pulz je automaticky prítomný.
Dýchanie neoverujeme zrkadielkom, ale zrakom a hmatom. Ruku položíme na hrudník, aby sme zistili pohyb pri dýchaní, a k ústam postihnutého priložíme svoje ucho. Vďaka tomu môžeme dych nielen začuť, ale aj pocítiť.
Ak dýchanie nie je prítomné, voláme 155 (číslo uprednostňujeme pred všeobecnou núdzovou linkou 112), telefón dáme na hlasný odposluch a začneme resuscitovať. Resuscitujeme aj v prípade, že človek v bezvedomí lapá po dychu.
Ako resuscitovať
- Resuscitáciu možno vykonávať aj bez záchranných vdychov. V takomto prípade sa masáž srdca vykonáva nepretržite, do príchodu záchranárov.
- Tempo stláčania by malo byť 100-krát za minútu, pomôcť si možno pesničkou Bee Gees - Stayin Alive alebo Rolničkami.
- Ak sa rozhodnete pre variant so záchrannými vdychmi, zapamätajte si pomer 30:2.
- U dospelého človeka sa oživovanie začína 30 stlačeniami hrudníka do päťcentimetrovej hĺbky. Hrana ruky sa pri masáži srdca nachádza v strede hrudníka, hranou dlane s podporou druhej ruky.
- Potom nasledujú 2 záchranné vdychy. Nevdychuje sa celý objem pľúc, stačí také množstvo vzduchu, pri ktorom je vidieť nadvihnutie hrudníka.
Obavy pri resuscitácii
Mnoho ľudí odrádza od resuscitácie strach, že postihnutému človeku pri masáži srdca dolámu rebrá.
Resuscitácia má prednosť pred všetkým, s výnimkou masívneho krvácania. Je úplne jedno, či sa zlomia rebrá, alebo či nevedomky pohnete niekým, kto má poranenú chrbticu. „Záchrana života je prvoradá, a ak človek nedýcha, prakticky je mŕtvy. Nemôžete stav zhoršiť,“ vysvetľuje záchranárka.
Pri cudzích osobách sa ľudia často na verejnosti zdráhajú resuscitovať ženy. Nad záchranou života preváži ostych z dotyku na ženskom hrudníku. Obzvlášť, ak je potrebné postihnutej odstrániť časť oblečenia.
„Som toho názoru, že nie je treba obnažovať pacienta, či už ide o ženu či muža, viac ako je to potrebné. Tiež však nemá žiadny efekt stláčanie hrudníka cez viaceré vrstvy, napríklad cez bundu. Je potrebné pacienta rozopnúť a odstrániť čo najviac vrstiev hrubého oblečenia. Aby sa robilo oživovanie čo najúčinnejšie, je dôležitá lokalizácia stredu hrudníka," povedal pre SME Miroslav Nagy, hlavný tréner Falck Academy.
Záchranca by si mal uvedomiť, že resuscitácia je fyzicky náročná a je možné, že v nej do príchodu sanitky nebude vládať pokračovať. V ideálnom prípade sa okoloidúci striedajú.
Od poskytnutia prvej pomoci neznámemu môže ľudí odradiť aj dýchanie z úst do úst. Obzvlášť, ak sa v okolí pier nachádza krv, zvratky, alebo sliny.
Aj resuscitácia bez umelého dýchania je lepšia než žiadna. V takom prípade masáž srdca prebieha do príchodu sanitky nepretržite. Tento variant je však pre osamelého záchrancu obzvlášť vyčerpávajúci, pretože si nemôže oddýchnuť počas vdychov.
Ak človek v bezvedomí dýcha
Ak sa pri človeku v bezvedomí nachádzajú iní ľudia, záchranca by sa mal pokúsiť zistiť, čo sa stalo, a zavolať záchranárov na čísle 155.
Ak sú prítomní blízki osoby v bezvedomí, oplatí sa zistiť, čo, kedy a ako sa stalo, aké sú užívané lieky a choroby, na ktoré sa postihnutý lieči, alergie a posledné prijaté jedlo.

V prípade, že ste s postihnutým osamote, prezrite ho od hlavy po päty. Hľadajte poranenia - krvácanie, zlomeniny, popáleniny.
Druhotné vyšetrenia začína prehmataním hlavy. Skontrolujte vlasatú časť na krvácanie a deformity, uši a nos na výtok, ústa na zvratky, potravu. Hlavou sa pritom snažíte nehýbať. Sledujeme, či sú zrenice zúžené alebo rozšírené. Ak sú zrenice nerovnomerne rozšírené, ide o vážny stav.
Na hrudníku a bruchu sa kontrolujú rany, alebo cudzie telesá. Končatiny vždy prehmatávajte obe naraz, pomôže vám to ľahšie odhaliť deformity. Sledujte, či nevidíte rany alebo krvácanie.
Ak objavíte krvácanie, snažte sa ho zastaviť. Krvácanie na ktorejkoľvek časti tela sa zastavuje tlakom priamo do rany. Pri neznámych osobách neriskujte prenos ochorení krvou a tlak urobte pomocou šatky, látky, či obväzu. Ak krvácanie neprestáva, látku na rane treba ďalej vrstviť.
Pri podozrení na poranenie krku a chrbtice s osobou nehýbte. Ak ste však nezistili žiadne poranenia, alebo krvácanie, do príchodu záchranárov postihnutého uložte do stabilizovanej polohy.
