LIPSKO, BRATISLAVA. Koktanie inšpirovalo vtipy, oscarový film Kráľova reč, ale aj množstvo mýtov. Mylne sa spájalo s nízkym intelektom, nervozitou a stresom, alebo sa dokonca považovalo za nákazlivé.
Aj keď sa s koktaním stretol takmer každý, príčina poruchy ostávala dlho neznáma. Podľa novej štúdie v časopise Brain: A Journal of Neurology za opakovanie hlások či zbytočné pauzy môže hyperaktívna pravá časť mozgu.
Kokcú najmä deti
Koktavosť trápi viac než päť percent detí. Väčšina sa jej dokáže časom zbaviť, no približne jednému percentu ľudí robí koktanie problémy aj v dospelosti.

Predošlé vyšetrenia magnetickou rezonanciou ukázali, že plynulosť reči narúšajú anomálie v oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za verbálnu komunikáciu.
Základ problému tkvie v tom, že mozgové hemisféry spracúvajú reč odlišným tempom. Zatiaľ čo ľavá časť predného mozgu je spomalená, zodpovedajúca pravá polovica je hyperaktívna.
Presný mechanizmus problému však vedci nepoznali. Spôsobuje koktavosť to, že menej aktívna ľavá hemisféra núti pravú polovicu mozgu vykonať nadprácu? Alebo je to naopak a hyperaktívna pravá časť mozgu funguje na úkor ľavej?