BRATISLAVA. Od najväčšej pandémie v modernej histórii uplynulo viac než storočie. Chrípku dnes mnoho ľudí vníma ako banálne ochorenie, no v roku 1918 vyhladila päť percent svetovej populácie. O životy prišlo podľa odhadov 50 až 100 miliónov ľudí.
Prečítajte si tiež: Prečo práve Parkinsonova? Ako choroby získali svoje mená Veľká pandémia je dodnes s predmetom skúmania aj špekulácií. Vírus sa totiž správal inak, ako je bežné.
Na počudovanie vedcov nezomierali ľudia, ktorých imunita býva prirodzene slabšia. Namiesto detí a starších osôb tvorili väčšinu obetí inak zdraví mladí dospelí.
V priebehu storočia následne vznikali nespočetné teórie, ktoré mali vysvetľovať príčiny a následky smrtiacej pandémie.
Mnohé z nich priniesli namiesto odpovedí iba chaos. Španielsku chrípku opriadli mýtmi, ktoré bránia ľudstvu poučiť sa z histórie a zabrániť tomu, aby sa pandémia zopakovala.
Nebola zo Španielska
Názov smrtiacej chrípky nemá pravdepodobne nič spoločné s geografickým pôvodom vírusu. Historické epidemiologické dáta naznačujú, že názov vznikol v dôsledku prebiehajúcej prvej svetovej vojny.
Infekcia sa podľa všetkého do Španielska dostala z Francúzska. Zrejme bola spôsobená presunmi španielskej a portugalskej pracovnej sily, ktorá vlakmi putovala z a do Francúzska.
Krajiny, ktoré sa zapojili do vojnového konfliktu, nechceli nepriateľovi prezrádzať svoju zraniteľnosť a spôsobiť paniku u obyvateľov.
