Autor je onkológ, pôsobil ako riaditeľ Národného onkologického ústavu v Bratislave a viedol Katedru klinickej onkológie na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského.
Koncom minulého storočia bola ischemická choroba srdca celosvetovo najčastejšou príčinou smrti. Vo vyspelých krajinách sa však situácia výrazne zmenila.
V Holandsku poklesla úmrtnosť na ochorenie o 60 percent. Podobne je to aj v štátoch Škandinávie. Žiaľ, u nás sme zaznamenali iba mierny pokles.
Sme medzi najhoršími
Posledné údaje štatistického úradu Európskej únie ukazujú, že priemernú úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca v Európskej únii 132 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov.
V Spojených štátoch je to 110 a na Slovensku dosahujeme viac ako trojnásobok európskeho priemeru, 433 úmrtí na 100- tisíc obyvateľov. Pred nami sú už len Litva a Lotyšsko, v prvej päťke sú aj Česká Republika a Maďarsko.

Sme medzi najhoršími. A zdá sa, že tento stav nie je spôsobený genetickými faktormi.
Viaceré štúdie ukázali, že európska populácia je geneticky dokonale premiešaná. Nie, nemáme inú genetickú výbavu.
Vysoká úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca sa nedá vysvetliť ani nízkou kvalitou zdravotníckej starostlivosti.
Poľsko ani Grécko nemajú zdravotníctvo o toľko lepšie, aby mali až o 70 percent nižšiu úmrtnosť ako my.
Zaostávanie v znižovaní úmrtnosti v porovnaní s Holandskom sa tiež nedá pripísať na vrub zdravotníctvu. Určite sa v kvalite starostlivosti Holanďanom nevyrovnáme, ale verím, že až o toľko horší nie sme.
Nedá sa vylúčiť, že možnou príčinou nášho žalostného postavenia v rebríčku sú nepresné štatistické údaje. Je to však dosť slabá útecha. Uvedené čísla sú totiž opakovane citované aj v renomovaných publikáciách.
Ostáva len jedno vysvetlenie.