BRATISLAVA. Problémy so spánkom a riziko demencie spolu preukázateľne súvisia. Dosiaľ si však vedci neboli istí, či je poškodenie mozgu príčinu, alebo následkom problematického spánku.
Štúdia v časopise JAMA Neurology ukazuje, že nadmerná denná ospalosť u kognitívne zdravých starších ľudí vedie k hromadeniu amyloidu, plaku v mozgovom tkanive.
Nahromadený amyloid je prvým známym príznakom predklinického štádia Alzheimerovej choroby.
Mozog sa počas spánku zbavuje toxínov, ktoré sa v ňom hromadili počas dňa. Okrem toho však dochádza aj k vyplavovaniu beta amyloidov, ktoré narúšajú spánok.
Vakcínu na Alzheimerovu chorobu vyvíjajú na Slovensku Čítajte „V našej štúdii sme chceli zistiť, či nadmerná ospalosť počas dňa spôsobuje postupný nárast amyloidu u ľudí bez demencie,“ hovorí pre CNN výskumníčka Mayo Clinic Prashanthi Vemuriová. „A odpoveď znie áno.“
Do štúdie Mayo Clinic sa zapojilo takmer tristo pacientov vo veku nad 70 rokov. Aby sa u nich vylúčila demencia, museli prejsť vyšetrením mozgu a sériou kognitívnych testov. Zároveň vypĺňali dotazník o kvalite spánku.
Vedci dobrovoľníkom priebežne merali množstvo beta amyloidov a porovnávali výsledky s mierou ospalosti počas dňa, ktorú ľudia hlásili.
Najospalejší ľudia vykázali počas dvoch rokov najvyššie hladiny amlyoidov vedúcich k Alzheimerovej chorobe. Plak sa objavoval najmä v oblastiach mozgu, ktoré zodpovedajú za emócie, pamäť a správanie.
Hoci pilotný výskum musia podporiť ďalšie štúdie, pre praktických lekárov predstavuje bezplatnú a dostupnú diagnostickú pomôcku. Pri starších pacientoch môže ospalosť pomôcť včas rozpoznať pacientov, ktorí majú zvýšené riziko Alzheimera.
DOI: 10.1001/jamaneurol.2018.0049
