BRATISLAVA. Polovica tela náhle oslabne, končatiny sú nehybné, alebo nemotorné. Tvár má neobvyklý výraz, jeden z kútikov úst poklesol. Odrazu sa objaví problém s rečou. Artikulácia je náročná, objavia sa problémy s vyjadrením myšlienok, alebo porozumením.
Ak na sebe alebo druhej osobe zachytíte niektorý z najčastejších prejavov mozgovej mŕtvice, nečakajte. Okamžite volajte záchrannú službu na čísle 155.
Príznaky totiž spustili odpočítavanie, ktoré rozhoduje nie len o prežití, ale aj trvalých následkoch mŕtvice.
Čo je mozgová mŕtvica
Pri cievnej mozgovej príhode dochádza k vážnemu poškodeniu mozgového tkaniva. Príčinou je buď nedokrvenie alebo krvácanie do mozgu.
Mozog je zásobovaný krvou prostredníctvom štyroch ciev, ktoré sa v ňom ďalej rozvetvujú. Ak sa niektorá z ciev zúži, alebo sa uzavrie, orgán je nedokrvený. Ak by cieva praskla, nastáva krvácanie do mozgu.
Klinická logopedička: S človekom po mozgovej príhode nerozprávajte ako s dieťaťom Čítajte Krvácanie tvorí iba približne desať percent prípadov, výraznú väčšinu cievnych mozgových príhod spôsobujú zablokované cievy.
„Čím skôr cievu spriechodníme, tým väčšia je nádej, že pacient ostane bez akýchkoľvek komplikácií,“ vysvetľuje Zuzana Gdovindová prednostka Neurologickej klinky Univerzitnej Nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Človek s mŕtvicou závisí od svojho okolia. Ak nedokáže rozprávať, alebo je ochrnutý, sanitku si nezavolá. Preto je dôležité všímať si prejavy ochorenia a nepodceňovať ich.
Ako sa lieči cievna mozgová príhoda
Aby sa podarilo určiť vhodnú liečbu, pacienta treba urýchlene dostať do nemocnice.
„To či má niekto nedokrvenie alebo krvácanie do mozgu v sanitke nerozpoznáme,“ hovorí neurologička. Príčinu mŕtvice možno určiť až v nemocnici, kde sa urobí CT vyšetrenie mozgu.
Mozgová mŕtvica
- Ročne mozgová mŕtvica postihne viac ako 11-tisíc pacientov.
- Každý deň zomrie na mŕtvicu 14 ľudí. Tretina pacientov skončí pripútaná na lôžko, po zvyšok života potrebujú opatrovateľskú starostlivosť.
- V minulom roku utrpelo mozgovú mŕtvicu takmer 350 pacientov vo veku 20 až 44 rokov.
- V prepočte zomiera na cievnu mozgovú príhodu každý desiaty obyvateľ Slovenska.
Ak sa u pacienta zistí nedokrvenie, lekári majú dve možnosti liečby.
Jednou je trombolýza, vnútrožilový liek, ktorý rozpustí krvnú zrazeninu. Liečbu podáva neurológ a je pri nej časový interval štyri a pol hodiny.
„To neznamená, že máme štyri a pol hodiny času. Je dokázané, že čím skôr pacienta liečime, tým lepší je výsledný stav,“ upozorňuje neurologička. Ideálny rámec je jedna hodina od vzniku príznakov.
Druhá možnosť je trombektómia, mechanické odstránenie krvnej zrazeniny. „Je to náročnejší výkon, ktorý sa nerobí vo všetkých nemocniciach,“ hovorí neurologička. Na území Slovenska sa nachádza osem pracovísk.
Zákrok pritom musí prebehnúť najneskôr osem hodín od prejavu príznakov. Čím skôr ho pacient podstúpi, tým väčšie sú jeho šance na normálny každodenný život.
Napriek tomu údaje, ktoré vyplynuli zo spolupráce nemocnice a záchrannej služby v Komárne ukazujú, že príbuzní volajú záchranárov až 35 minút od prvých príznakov. Ak by okolie pacientov nečakalo, či príznak ustúpia, pacient by mohol dostať liečbu do jednej hodiny.
Volať sanitku, alebo ísť do nemocnice?
Ľudia často čelia dileme, či zavolať záchrannú službu alebo príbuzného rovno odviesť do nemocnice. Sanitku treba uprednostniť z viacerých dôvodov.
Sieť záchraniek na Slovensku tvorí 280 bodov, v ktorých sú posádky nepretržite v pohotovosti. Operačné stredisko tú, ktorá je k pacientovi najbližšie. Od momentu, kedy záchranári dostanú pokyn vyraziť, trvá cesta k pacientovi v priemere 10 až 12 minút.
Príbuzným sa po príchode záchranárov môže zdať, že sa pridlho zdržujú na mieste.
Je však potrebné zachytiť všetky príznaky pacienta a zistiť, aké lieky užíva. Bez týchto informácií by v nemocnici došlo k zbytočnému zdržaniu. Záchranári zároveň pacienta pripravia na liečbu v nemocnici a strážia jeho telesné funkcie.
Našiel som človeka v bezvedomí. Čo mám robiť? Čítajte Zdravotníci v sanitke dokážu na rozdiel od príbuzných nasmerovať pacienta do správnej nemocnice. „Nie každá nemocnica je schopná liečiť pacienta s cievnou mozgovou príhodou,“ upozorňuje Matej Polák, prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby.
Nie každá nemocnica totiž dokáže podávať trombolýzu, alebo má funkčný CT prístroj, ktorý musí liečbe predchádzať. „Ak sa pacient ocitne v nemocnici, kde nie je CT-čko, presunom do ďalšej nemocnice pacient zbytočne príde o pol hodinu.“
Záchranári majú nie len prehľad o tom, v ktorých nemocniciach funguje CT prístroj, ale tiež či má nemocnica neurológiu. Vďaka prepojeniu, ktoré sa stáva súčasťou slovenskej praxe, tiež záchranári upozornia personál nemocnice, že vezú pacienta s mozgovou mŕtvicou.
Vďaka tomu je CT-čko pripravené a neurológ môže okamžite začať vyšetrenie a liečbu.
A ak sanitku neodvolá operačné stredisko k urgentnému prípadu, záchranári počkajú na priebeh vyšetrení a v prípade potreby pacienta prevezú na iné pracovisko.
Ako sa chrániť pred mŕtvicou
Pri mŕtvici sa nemožno spoliehať na to, že ide o chorobu starších ľudí. Neurológovia sa vo svojej praxi stretávajú aj s dvadsaťročnými pacientmi.
Ako spoznáte príznaky infarktu, mŕtvice a epileptického záchvatu Čítajte Mozgovej mŕtvici a jej opakovanému výskytu sa dá vyhýbať sériou opatrení. Podľa neurologičky je asi najzávažnejším rizikovým faktorom vysoký krvný tlak.
Neurologička sa často stretáva s tým, že pacienti problémy s tlakom ignorujú. „Doberú jednu krabičku liekov a myslia si, že sa vyliečili,“ opisuje nedbalosť pacientov. Krvný tlak je pritom choroba, ktorá si vyžaduje dlhodobú liečbu.
„Je tragédia vidieť ak do nemocnice prichádzajú mladí ľudia s krvácaním do mozgu len preto, že nebrali lieky aj keď vedeli, že majú.“
Medzi známe rizikové faktory sú tiež vysoký cholesterol a arteoskleróza, obezita, cukrovka, fajčenie a spotreba alkoholu.
„Zhruba štvrtina pacientov má cievnu mozgovú príhodu v dôsledku fibrilácie srdcových predsiení,“ menuje neurologička. Ide pritom o dobre liečiteľný stav, ktorý môže zabrániť nebezpečnému zrážaniu krvi.
